OBEŽNÝ LIST OKTÓBER 1980

Aký veľký je rozdiel medzi ľudským zdôvodňovaním, ktoré dáva zmysel intelektu, a Božím poučením, ktoré sa prirodzenému človeku javí ako bláznovstvo! Tí, ktorí patria k Božej Cirkvi, budú v každom ohľade počúvať Božie poučovanie. Rozum vidí veci ľudsky, Duch ich vidí božsky a podľa toho ich zaraďuje. Vezmime si príklad Abraháma, Sáry a Hagar, o Izmaelovi a Izákovi.

Ľudsko-historické hľadisko nám dodnes ukazuje potomkov Izmaela a potomkov Izáka oddelene v ostrom protiklade. Pavol nehľadí na to, čo ľudsky leží pred očami. Neprednáša šikovne vymyslenú prednášku, ktorá by mohla zapôsobiť na intelekt vyššej triedy. Preniká do duchovnej sféry a ukazuje časť dejín spásy, nie históriu. V tom je veľký rozdiel.

V Galatským 4 sa apoštol zmieňuje o oboch synoch Abraháma, ako aj o Sáre a Hagar. Zdôrazňuje prorocký význam Hagar, ale len v súvislosti s izraelským národom: „Lebo je napísané, že Abrahám mal dvoch synov, jedného od dievky, otrokyne, a jedného od slobodnej, zákonitej ženy. Ale ten od dievky sa narodil podľa tela a ten zo slobodnej so zasľúbením, ktoré to veci sú alegóriou, obrazom, lebo to sú tie dve zmluvy, jedna z vrchu Sinai, rodiaca deti v rabstvo, a to je Hagar. Lebo Hagarou je vrch Sinai v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo aj on slúži v rabstve so svojimi deťmi.“

Na okamih nás prekvapí, že apoštol nespája Hagar s islamským svetom, ale s Jeruzalemom, hoci sa spomína hora Sinaj v Arábii. Zdôrazňuje, že ustanovenie zákona pre Izrael, ktorý je v otroctve zákona, sa stalo na vrchu Sinaj. Na začiatku to bolo pre nich zjavené Slovo. Potom sa stali zajatcami tohto Slova a vytvorili z neho náboženstvo. Bola to božská zvesť, ktorú tu na zemi vydal sám Pán prostredníctvom Svojho služobníka a proroka Mojžiša z ohňa nad vrchom Sinaj. Zvestovanie najväčšej Božej zvesti nám nestačí, ak ona všetok Boží ľud nezjednotí a neprivedie ho do slobody Ducha. V judaizme nakoniec nezostalo nič iné ako mŕtva viera v literu a rozprávanie o tom, čo Boh vykonal dávno v minulosti.

Na druhej strane je vrchný Jeruzalem slobodný, a ten je našou matkou, lebo je napísané: „Ale ten vrchný Jeruzalem je slobodnou, ktorý je matkou všetkých nás. Lebo je napísané: Veseľ sa, neplodná, ty, ktorá nerodíš! Vykríkni a zvolaj, ktorá nepracuješ ku pôrodu! Lebo viacej bude mať detí opustená ako tá, ktorá má muža. Ale my, bratia, sme jako Izák, deťmi zasľúbenia. [Gal 4:28]

Ako deti zasľúbenia dostávame zasľúbené Slovo aj zasľúbeného Ducha. V Lukášovi 24:49 a v Skutkoch 1:4 je nám pred oči postavené Otcovo zasľúbenie. V 2. kapitole Skutkov apoštolov a neskôr vidíme praktický účinok tejto skúsenosti. Je to otázka života a smrti. Buď v nás Duch Svätý prebýva, aby tak mohli byť naše smrteľné telá premenené a obživené, alebo bol náš beh márny. Pretrváva obava, že tí, ktorí nie sú Božími deťmi s právom prvorodenstva, a teda nemajú nárok na uskutočnenie Otcovho zasľúbenia, by chceli prekĺznuť bez toho. Ak sme deťmi zasľúbenia ako Izák, ak je vrchný Jeruzalem našou matkou, tak obdržíme zasľúbenie samotné, ktoré je potrebné, aby sme to dosiahli. Možno to v tejto chvíli trochu bolí, ale pred Bohom je to čistá pravda. Len pravda Slova nás môže oslobodiť od našich vlastných omylov. Sme ochotní nechať sa napraviť? Sme ochotní odložiť všetky intelektuálne argumenty a nechať Božieho Ducha pôsobiť rovnakým spôsobom ako na začiatku?