OBEŽNÝ LIST OKTÓBER 1980

Mnohé z toho, čo je ľudské, je prezentované ako duchovné. Vyvolení však postrehnú, že keď sa napríklad vytvorí akási charizmatická atmosféra, majú v tom prsty ľudia. Keď v tomto krátkom pojednaní hovoríme o pôsobení Ducha, v žiadnom prípade nehovoríme o ľudských imitáciách. Kladieme si pred oči pravé, Bohom dané biblické zasľúbenia a prežitia. Patrí to jednoducho k prinavráteniu všetkých vecí, ktoré boli v Cirkvi na začiatku, späť do nej. Nesmie to byť iba témou krásnych prednášok, nie, musí sa to prejaviť v skutočnosti. Praví veriaci sú nazvaní semenom Abraháma, Božieho priateľa. Sú nositeľmi Božieho Slova zasľúbenia tak ako Izák; ako dediči povstanú k životu a nadobudnú celé Božie vlastníctvo.

Brat Branham povedal, že do slávy vojde iba dokonalá láska. Ku dokonaniu celej Cirkvi prvorodených môže dôjsť až po jej návrate k prvej láske. Ako som už často povedal, čakáme na premenu našich tiel, ale pokiaľ nebude premenená naša duša, nebude obnovená naša bytosť (prirodzenosť) a naše telo sa nestane chrámom Svätého Ducha, čakáme na premenu a vytrhnutie márne. Nejde o to, že by sa v duchovnej sfére odohrávalo niečo vypôsobené duševne, ale o to, aby sa v našej duši sa stalo niečo, čo je dielom Ducha.

Chápeme, prečo Pavol v 1. liste Korinťanom 13 a na niektorých ďalších miestach, ako i Ján, osobitným spôsobom zdôrazňoval lásku. Božská láska nikdy nekončí. Pozemská láska závisí od okolností, je dočasná. Božia láska je však večná a podľa listu Rimanom 5:5 je do našich sŕdc vyliata skrze Ducha Svätého. Ona všetko znáša a vydrží. Neprestáva existovať, ak má niekto iné poznanie alebo niektoré veci nevidí tak, ako ich vidíme my. Božia láska zjavuje v živote veriaceho Ježišovu bytosť (povahu). Láska je slobodná od žiarlivosti. To sa o pozemskej láske nedá povedať, ba dokonca sme varovaní pred láskou na spôsob Kaina, ktorý sa stal zo žiarlivosti prvým vrahom. [1J 3:11-12] Výstižný citát brata Branhama znie: „Nemusíte vraziť človeku nôž do chrbta, aby ste ho zabili, môžete zničiť jeho povesť a zabiť jeho vplyv. Hovoriť proti svojmu pastorovi, hovoriť o ňom niečo zlé – to už by bolo lepšie, ak by ste ho hneď zastrelili.“

Všetci sa môžeme sami skúsiť, aby sme zistili, pod akým vplyvom sa nachádzame. Konáme skutočne podľa najvyššieho prikázania – v Božej láske? Pri skúšaní by nám mal pomôcť nasledujúci citát brata Branhama: „Ak s človekom v niečom nesúhlasíte, a predsa ho nedokážete osloviť a nemôžete viac k nemu cítiť to isté, niečo s vami nie je v poriadku. Ak s nejakým človekom nesúhlasím a som s ním v totálne tvrdom protiklade, a predsa si ho nedokážem vážiť tak ako Kristus, potom je s mojím duchom niečo v neporiadku, potom nemám Ducha Kristovho.“ Pán nám všetkým daruje milosť, pretože On, náš Vykupiteľ, ktorý vo Svojom Slove zasľúbenia dal, je silný Boh Jakubov – On ich aj splní a dá nám všetkým to, čo potrebujeme.