OBEŽNÍK OKTÓBER 1988

9. a 10. novembra si pripomíname 50. výročie takzvanej „krištáľovej noci“, ktorá bola „vrcholom cesty ku konečnému riešeniu“. Médiá to využili ako príležitosť, aby o tom podrobne informovali a ukázali pozadie. Nikto sa však neodváži povedať alebo napísať, že aj tento židovský pogrom mal rovnaké príčiny ako všetky ostatné počas mnohých predchádzajúcich storočí.

Tragický vývoj sa začal, keď sa kresťanstvo v rámci Rímskej ríše za Konštantína stalo organizáciou a napokon štátnou cirkvou s hlavou, tzv. „Božím zástupcom na zemi“. Už v politickom svetovom impériu Rímskej ríše uplatňovala rímska cirkev neuveriteľnú moc. Každý, kto sa k nej nepridal, bol prenasledovaný a zabitý. Týkalo sa to najmä Židov a biblických veriacich. S týmto takzvaným „kresťanstvom“ sa rozšírila aj oblasť moci cirkvi a jej zverstvá. Heslá „násilná kristianizácia“ a „pálenie čarodejníc“ sú určite každému známe.

S križiackymi výpravami sa začalo strašné vyvražďovanie Židov aj v Nemecku. Križiaci prišli z Francúzska, prekročili Rýn a videli, že Židia žijú v určitom blahobyte. Boli označovaní a prenasledovaní ako „vrahovia Krista“, niekedy dokonca ako „vrahovia Boha“. Dokonca sa hovorilo: „Kto zabije Žida, odčiní pred Bohom Kristovu smrť.“ Tak sa doslova naplnili slová nášho Pána: „Vypovedia vás zo synagóg, ba ide hodina, aby každý, kto vás zabije, sa domnieval, že tým koná Bohu službu.“ [Jn 16:2]. Obviňovali ich z najhorších zverstiev a pripisovali im zodpovednosť za každé nešťastie, každú katastrofu, mor a podobne. Každý, kto študoval históriu do hĺbky, vie, že to bola rímska cirkev, ktorá vyvolávala nenávisť a dokonca sa odvolávala na Ježišov výrok v Jn 8:44: „Vy ste z vášho otca diabla.“ V priebehu storočí bolo preliatej mnoho krvi a svetová cirkev vďaka tomu získala veľa bohatstva.

Na podnet duchovenstva a kňazstva, a vôbec celého kléru všetkých hodností, boli opakovane nasadzované politické sily, aby Židov vyvlastnili, vylučovali z cechov, vyhnali, prenasledovali a zabíjali. To sa dialo vo všetkých krajinách, v ktorých mala cirkev politický vplyv.

Vo Francúzsku sa 16. februára 1181 začalo kruté prenasledovanie Židov. V roku 1306 vydal Filip Spravodlivý nariadenie o úplnom vyvlastnení a vyhostení všetkých francúzskych Židov. Francúzsko bolo prvou krajinou, ktorá sa radikálne zbavila všetkých Židov. Nasledovalo Anglicko kde sa prenasledovanie Židov začalo 3. septembra 1189. V roku 1290 už v Anglicku neboli žiadni Židia. Španielsky kráľ Ferdinand vyhlásil, že všetci Židia, ktorí budú ešte po 12. januári 1493 v krajine, budú popravení. Boli vydaní „svätej inkvizícii“ a „kresťanskému“ násilnému krstu. 300 000 Židov utieklo z krajiny a zanechalo svoje domovy, dielne atď. „Izabela Katolícka“ si dala podmienku, že ak sa má vydať do Portugalska, musí byť krajina bez Židov. Kráľ Manuel súhlasil a v roku 1496 bola podpísaná svadobná zmluva. Aj v nemeckých krajinách dochádzalo k opakovanému prenasledovaniu Židov.

Len tí, ktorí poznajú pozadie, dokážu odhadnúť, čo museli Židia vytrpieť. Dokonca aj reformátor Dr. Martin Luther, ktorý si na začiatku svojho pôsobenia Židov vážil, sa neskôr o nich vyjadril pohŕdavo. Niektorí historici ho preto označujú za človeka, ktorý Židov nenávidel. Úplne sa však zamlčuje skutočnosť, že tento úbohý mních bol od detstva vystavený židovskej lži. Podobne to bolo aj s ľuďmi ako Goebbels, Hitler, Himmler a ďalší. Nenávisť voči Židom, ktorú Cirkev zasiala počas stáročí, bolo potom základom, na ktorom jednala Tretia ríša.

Už v 20. rokoch 20. storočia sa stal jezuita Joseph Goebbels známym veľmi ostro formulovanými prejavmi proti Židom. Doslova ich označil za prekliatie, ktoré treba vymiesť. Tento postoj vychádza zo stáročného preklínania Židov, ktoré vykonávala „pápežská cirkev“. To tiež vysvetľuje, prečo pápež Pius XII. prenasledovanie Židov ani raz neodsúdil, ale naopak, žehnal nemeckým zbraniam.

Ku krutej histórii patrí aj skutočnosť, že 20. júla 1933 Hitler prostredníctvom ministra zahraničných vecí von Papena uzavrel s Vatikánom ríšsky konkordát. Od tohto momentu vedel, že za ním stojí veľká duchovná sila cirkvi. Hneď po prevzatí moci 1. apríla 1933 oznámil, že budú podniknuté kroky proti židovským podnikom, právnikom a lekárom. Existoval celý zoznam nariadení, ktoré boli proti Židom vydané v rokoch 1933 až 1938.

Keď sa sedemnásťročný Herschel Grünspan dozvedel o vyhnaní svojich rodičov z Nemecka, ktorí boli potom bez domova, 7. novembra 1938 na nemeckom veľvyslanectve v Paríži v zúfalstve niekoľkými výstrelmi smrteľne zranil nemeckého diplomata vom Ratha. Ríšsky minister propagandy Goebbels využil túto udalosť ako príležitosť na prednesenie svojho slávneho prejavu v Starej radnici v Mníchove 9. novembra 1938, ktorý sa stal podnetom pre „ríšsku krištáľovú noc“. Prostredníctvom množstva príkazov a nariadení a zákazov boli odvtedy židia úplne pozbavení práv, čoho poslednou fázou bola ich fyzická likvidácia.

V tomto obežníku sa nemôžeme venovať ďalším podrobnostiam. Som veľmi vďačný Pánovi, že mi 3. decembra 1962 počas rozhovoru s bratom Branhamom dal aj v tejto veci jasno. Moja posledná otázka na neho znela: „Brat Branham, leží na nemeckom národe kliatba kvôli tomu, čo sme učinili Židom?“ Na to odpovedal: „Nie, na nemeckom národe kliatba neleží. Boh bude volať na zodpovednosť a súdiť len tých, ktorí to urobili.“ Ako veriaci vieme, čo Pán povedal pri svojom prvom rozhovore s Abrahámom: „Požehnám tých, čo ťa žehnajú, a tých, čo ťa preklínajú, prekľajem“ [1M 12:3]. Ako už bolo vysvetlené, neboli to nemeckí králi a cisári, ktorí vyriekli nad Židmi kliatbu, ale predstavitelia cirkvi, ktorí boli spoluzodpovední aj za holokaust počas Tretej ríše.

Z piatej pečate je zrejmé, že títo zavraždení ľudia volali po pomste. Dostali však biele rúcho a bolo im povedané, že musia byť trpezliví, kým aj ich spolubratia nebudú trpieť smrťou ako oni [Zj 6:9-11]. Sme zarmútení skutočnosťou, že po vytrhnutí Nevesty a ukončení tri a pol ročnej služby dvoch svedkov postihne Židov ďalšie prenasledovanie.

Skrze proroka Mojžiša Boh predpovedal osud izraelského ľudu: „Hospodin vás rozptýli medzi národy, a pozostane vás malý počet medzi pohanskými národami, kam vás zavedie Hospodin. … Ale ak budete odtiaľ hľadať Hospodina, svojho Boha, najdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou…“ [5M 4:27-29]. O utrpení izraelského národa hovorili v Starom zákone aj iní proroci. V liste Rimanom 11 Pavol obšírne píše o izraelskom národe a na záver dodáva: „Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov.“ [v. 28] Kto dokáže tieto dva výroky, ktoré stoja v tom istom verši uviesť do súladu? Nepriatelia kvôli nám, milovaní kvôli otcom. Vševediaci Boh predvídal, že Izrael ako jeho vyvolený národ Mesiáša neprijme, pretože mal vo svojom pláne povolanie Nevesty Cirkvi z národov. Preto „na časť Izraelitov prišlo zatvrdenie až do času, keď vstúpi celý počet pohanov“. Na konci svojej reči Pavol v tejto kapitole píše: „Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyzpytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty! “ [Rm 11:33]“

S veľkou úctou pred Božím Slovom sa nenecháme zmiasť tým, čo prichádza na Židov a kresťanov pre neposlušnosť a vnútornú zatvrdenosť, ale držíme sa Slova života a ďakujeme Pánu za jeho milosť, ktorú nám hojne preukázal. V jeho mene Židom ako vyvolenému Božiemu ľudu žehnáme. Posudzovanie a súd všetkých ľudí patrí lenjemu.

Táto fotografia vznikla v bývalom koncentračnom tábore Dachau neďaleko Mníchova. Asi každému je jasné, že pohľad na spaľovne a vedomie toho, čo sa tam a v iných koncentračných táboroch dialo, mnou otriasli do hĺbky duše. To, čo sa dialo v mene nemeckého národa, sa nedá ospravedlniť; bola to odporná, zákerná genocída.