Pavol začína svoj list zboru v Ríme slovami: „Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha…“ Apoštol Jakub začína svoj list slovami: „Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista sluha, dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspore, posiela pozdravenie.“  (Jakub 1:1) Svoj druhý list začína apoštol Peter slovami: „Šimon Peter, sluha a apoštol Ježiša Krista, tým, ktorí dostali s nami rovnocennú vieru…“  (v. 1)

Verný Pán mi dával v priebehu rokov stále znova pokyny a vždy ma oslovoval „Môj služobník“, ako som o tom písal v rôznych obežníkoch, napr. v decembri 2005. Bláznivé panny si z toho robia posmech, veria len v poslanie zvestovateľa, nie však v poslanie toho, kto zvesť nesie.

Všetci sú vskutku postavení pred posledné rozhodnutie. Ostáva to tak, ako to musel napísať Pavol ohľadom svojho poslania: „A zase ako budú kázať, keď nebudú poslaní? Ako je napísané: Aké krásne sú nohy tých, ktorí zvestujú pokoj, tých, ktorí zvestujú dobré veci!“  (Rimanom 10:15)

Tak to predsa môžem z milosti povedať aj ja: „Ten, ktorý ma poslal, Ten mi povedal!“ To predsa nemá nič spoločné so mnou ako človekom – aj ja som len človek, omilostený hriešnik, ako o sebe povedal brat Branham: „A sinner saved by grace“ – „Hriešnik zachránený z milosti.“ Máme predsa do činenia s Božím spásnym plánom a s tým, čo On pre najdôležitejší časový úsek zasľúbil. Zostáva to tak, ako to povedal náš Pán: „…kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma…“ (Ján 13:20) A ako je to s tými, ktorí ho neprijímajú? „A ktokoľvek by vás neprijal ani nepočul vašich slov, idúc z toho domu alebo z toho mesta vytraste prach svojich nôh.“ (Matúš 10:14)

Kto je z Boha, bude počuť Božie Slovo, a kto sa z Boha narodil, bude mu veriť. Bláznivé panny prechádzajú opovrhujúc pomimo toho, čo sa práve teraz deje. Aj ich sa týka ako všetkých ostatných: „Vidzte, vy pohŕdači, divte sa a zmiznite, lebo Ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o ňom.“ (Skutky 13:41) Múdre nielenže počuli, čo Boh teraz koná, ony majú na diele priamu účasť až do jeho dokonania.

Pozdvihnime ešte raz dôležitosť poslania.

V prvom verši Zjavenia 1 čítame: „…a On pošlúc ho po Svojom anjelovi ukázal v znameniach Svojmu sluhovi Jánovi…“

V poslednej kapitole stojí: „A Pán Bôh svätých (duchov) a prorokov poslal Svojho anjela, aby ukázal Svojim sluhom, čo sa musí stať naskore.“ (v. 6) a na záver: „Ja, Ježiš, som poslal Svojho anjela…“  (v. 16).

Či už je to nebeský posol alebo pozemský zvestovateľ, koho posiela Boh, ten stojí v priamom poverení a hovorí Božie Slovo (Jána 3:34). V službe, ktorá je teraz vykonávaná, sa jedná taktiež o poslanie, ktoré má význam v spásnych dejinách.

Pavol začína svoj list zboru v Ríme slovami: „Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha…“ Apoštol Jakub začína svoj list slovami: „Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista sluha, dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspore, posiela pozdravenie.“  (Jakub 1:1) Svoj druhý list začína apoštol Peter slovami: „Šimon Peter, sluha a apoštol Ježiša Krista, tým, ktorí dostali s nami rovnocennú vieru…“  (v. 1)

Verný Pán mi dával v priebehu rokov stále znova pokyny a vždy ma oslovoval „Môj služobník“, ako som o tom písal v rôznych obežníkoch, napr. v decembri 2005. Bláznivé panny si z toho robia posmech, veria len v poslanie zvestovateľa, nie však v poslanie toho, kto zvesť nesie.

Všetci sú vskutku postavení pred posledné rozhodnutie. Ostáva to tak, ako to musel napísať Pavol ohľadom svojho poslania: „A zase ako budú kázať, keď nebudú poslaní? Ako je napísané: Aké krásne sú nohy tých, ktorí zvestujú pokoj, tých, ktorí zvestujú dobré veci!“  (Rimanom 10:15)

Tak to predsa môžem z milosti povedať aj ja: „Ten, ktorý ma poslal, Ten mi povedal!“ To predsa nemá nič spoločné so mnou ako človekom – aj ja som len človek, omilostený hriešnik, ako o sebe povedal brat Branham: „A sinner saved by grace“ – „Hriešnik zachránený z milosti.“ Máme predsa do činenia s Božím spásnym plánom a s tým, čo On pre najdôležitejší časový úsek zasľúbil. Zostáva to tak, ako to povedal náš Pán: „…kto prijíma toho, koho by som poslal, Mňa prijíma…“(Ján 13:20) A ako je to s tými, ktorí ho neprijímajú? „A ktokoľvek by vás neprijal ani nepočul vašich slov, idúc z toho domu alebo z toho mesta vytraste prach svojich nôh.“ (Matúš 10:14)

Kto je z Boha, bude počuť Božie Slovo, a kto sa z Boha narodil, bude mu veriť. Bláznivé panny prechádzajú opovrhujúc pomimo toho, čo sa práve teraz deje. Aj ich sa týka ako všetkých ostatných: „Vidzte, vy pohŕdači, divte sa a zmiznite, lebo Ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o ňom.“ (Skutky 13:41) Múdre nielenže počuli, čo Boh teraz koná, ony majú na diele priamu účasť až do jeho dokonania.

Pozdvihnime ešte raz dôležitosť poslania. 

V prvom verši Zjavenia 1 čítame: „…a On pošlúc ho po Svojom anjelovi ukázal v znameniach Svojmu sluhovi Jánovi…“ 

V poslednej kapitole stojí: „A Pán Bôh svätých (duchov) a prorokov poslal Svojho anjela, aby ukázal Svojim sluhom, čo sa musí stať naskore.“ (v. 6) a na záver: „Ja, Ježiš, som poslal Svojho anjela…“ (v. 16). 

Či už je to nebeský posol alebo pozemský zvestovateľ, koho posiela Boh, ten stojí v priamom poverení a hovorí Božie Slovo (Jána 3:34). V službe, ktorá je teraz vykonávaná, sa jedná taktiež o poslanie, ktoré má význam v spásnych dejinách.