Najčastejšie kladená otázka v tomto čase znie: Kto sú bláznivé panny?

Predtým ako sa zaoberáme bláznivými pannami z Matúša 25, mali by sme si robiť starosti o to, aby sme patrili k tým múdrym.

Ako je všetkým známe, podobenstvu o 10 pannách v 25. kapitole predchádza 24. kapitola. Prosím všetkých o to, aby v modlitbe dôkladne čítali Matúša 24. Tam je reč o poslednom časovom úseku, v ktorom my teraz žijeme: o vojnách, hladoch a zemetraseniach, aj o tom, že vystúpia falošní kristovia a falošní proroci, ktorí budú činiť divy a znamenia, aby, ak by bolo možné, zviedli aj vyvolených. Ale to, vďaka buď Bohu, nie je možné! Potom nasleduje napomenutie vyslovené naším Pánom: „Hľa, predpovedal som vám to!“ (v. 25) Povedal aj to, že návrat Syna človeka bude „ako vychádza blesk od východu a ukazuje sa až na západ“ (v. 27) – a nie trvať roky alebo týždne. Potom hovorí náš Pán o figovníku, ktorý je už v Hozeášovi 9:10 prirovnávaný k Izraelu: „…keď už zmäkne jeho letorast a vyženie lístie, viete, že je už blízko leto…“ (v. 32). Izraelský národ sa vrátil do svojej zeme z viac ako 150 krajín sveta (Izaiáš 14:1, Jeremiáš 31:10, Ezechiel 36:24, Lukáš 21:29). Od roku 1948 máme štát Izrael a teraz na zemi opäť žije takmer 17 miliónov Židov, ako to bolo pred holokaustom. Náš Pán opäť hovorí: „Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“ (v. 33) A Pán ďalej hovorí o Svojom návrate – že potom budú dvaja na jednej posteli (Lukáš 17:34), dvaja na jednom poli (Matúš 24:40) a jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Ešte raz pozdvihuje: „…bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán!“ (v. 42) A ako posledné napomenutie hovorí: „Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka.“ (v. 44) „Buďte hotoví…!“ Pretože tí, ktorí budú pripravení, vojdú na svadobnú hostinu! Všetko, čo Pán v tejto kapitole predpovedal, sa pred našimi očami napĺňa – v Izraeli, na Blízkom východe a po celom svete.

V Matúšovi 24:45–47 sa jedná o rozdeľovanie pokrmu až do Jeho návratu. Pán sám sa pýta: „Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad Svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas?“ Vieme, že človek nežije len z chleba, ale z každého Božieho Slova (Matúš 4:4, 5. Mojžišova 8:3). Boh zasľúbil, že pošle hlad počuť Jeho Slová (Amos 8:11). Bol niekedy stôl Pánov prestretý tak bohato ako dnes? Nerozdávajú dnes ten istý duchovný pokrm po celom svete aj všetci slúžiaci bratia? Písmo sa predsa viditeľne napĺňa pred našimi očami.

Prirodzene, Pán musel v posledných veršoch Matúša 24:48–51 hovoriť aj o zlom služobníkovi. Tak to však bolo vždy. Najprv posiela Boh Svojho služobníka, ktorý zvestuje Jeho Slovo, a potom vystúpia samozvaní muži, ktorí prezentujú ľudu vlastné výklady, ale nemôžu podať svedectvo o žiadnom povolaní a poslaní. U Boha ostáva všetko tak: Bez povolania nie je poslanie a bez poslania povolanie. V Matúšovi 13:34-43 náš Pán hovoril o dobrom semene, ktoré sial On sám, a že nepriateľ prišiel hneď po ňom a zasial zlé semeno. A oboje vzišlo: To jedno sú Božie deti, to druhé sú deti zlého. Na zemi neexistuje krajina, kde by nebolo prinesené najprv dobré semeno. Až potom bola siata zlá sejba výkladov.

V Matúšovi 25 náš Pán pokračuje: „Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzali svoje lampy a vyšli vústrety ženíchovi.“ Všetci si musia byť vedomí, že priamo po Matúšovi 24 stojí v kapitole 25:1: „Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám…“ Nie predtým a nie potom, ale vtedy, keď sa naplní všetko, čo patrí ku kapitole 24, a bude rozdávaný pravý pokrm, sa v Božom kráľovstve naplní podobenstvo o 10 pannách. Zvesť teraz zaznieva ešte hlasnejšie: „Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!“

Najprv sa vydalo na cestu všetkých 10 panien. S lampami v rukách kráčali Ženíchovi v ústrety. Ale múdre šli celou cestou až do cieľa. Vzali si svoje nádoby s olejom so sebou. Všetky pospali a všetky sa zobudili, keď zaznelo polnočné volanie: „Hľa, ženích ide!“ Všetky panny sa pozdvihli zo spánku, všetky očistili svoje lampy, ale v rozhodujúcom okamihu bláznivým pannám zhasli lampy – svetlo a v čase, keď chceli olej nakúpiť u predavačov, prišiel Ženích. Múdre vošli na svadobnú hostinu a dvere sa zatvorili. Bláznivé prišli neskoro a volali: „Pane, Pane, otvor nám!“ Potom však zaznieva nepochopiteľná odpoveď: „Ameň vám hovorím, neznám vás!“ Priamo potom stojí vážne napomenutie: „Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy príde Syn človeka.“ (verš 13) Uvažujme nad tým ešte raz: Na začiatku, keď zaznelo volanie, vyšli všetky panny Ženíchovi v ústrety a na konci tie bláznivé volajú pred zatvorenými dverami: „Pane, Pane, otvor nám!“

Bláznivé panny, ktorých lampy zhasli, najprv mali svetlo, prežili vyvolanie von, ale nie prípravu (Zjavenie 19:7). Boží Duch vedie do každej pravdy a do poslušnosti. A len tí, ktorí sa nechajú Božím Duchom uviesť do každej pravdy, sú pravé Božie deti (Rimanom 8:14). Múdre si berú so sebou aj nádobu s olejom. To, čo povedal prorok Eliáš vtedy, platí ešte dnes: „…galeta múky sa nevytroví, ani nebude chýbať v nádobe oleja až do toho dňa, v ktorý dá Hospodin dážď na zem.“(1. Kráľovská 17:14) Ony majú chlieb života a plnosť Ducha a prijmú plné požehnanie pozdného dažďa. „A tedy neochvejne vytrvajte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď.“ (Jakob 5:7 podľa nem. prekladu) Múdre panny tvoria Nevestu a dosiahnu pri návrate Ženícha cieľ. Múdre panny veria absolútne každému Božiemu Slovu. Sú skrze službu spojení priamo s Bohom, ktorý privádza Svoje dielo k záveru. Ony odkladajú každý výklad a nenechajú sa zmiasť (2. Korinťanom 11). Nie začiatok, ale len koniec bude korunovaný.

Najčastejšie kladená otázka v tomto čase znie: Kto sú bláznivé panny?

Predtým ako sa zaoberáme bláznivými pannami z Matúša 25, mali by sme si robiť starosti o to, aby sme patrili k tým múdrym.

Ako je všetkým známe, podobenstvu o 10 pannách v 25. kapitole predchádza 24. kapitola. Prosím všetkých o to, aby v modlitbe dôkladne čítali Matúša 24. Tam je reč o poslednom časovom úseku, v ktorom my teraz žijeme: o vojnách, hladoch a zemetraseniach, aj o tom, že vystúpia falošní kristovia a falošní proroci, ktorí budú činiť divy a znamenia, aby, ak by bolo možné, zviedli aj vyvolených. Ale to, vďaka buď Bohu, nie je možné! Potom nasleduje napomenutie vyslovené naším Pánom: „Hľa, predpovedal som vám to!“ (v. 25) Povedal aj to, že návrat Syna človeka bude „ako vychádza blesk od východu a ukazuje sa až na západ“ (v. 27) – a nie trvať roky alebo týždne. Potom hovorí náš Pán o figovníku, ktorý je už v Hozeášovi 9:10 prirovnávaný k Izraelu: „…keď už zmäkne jeho letorast a vyženie lístie, viete, že je už blízko leto…“ (v. 32). Izraelský národ sa vrátil do svojej zeme z viac ako 150 krajín sveta (Izaiáš 14:1, Jeremiáš 31:10, Ezechiel 36:24, Lukáš 21:29). Od roku 1948 máme štát Izrael a teraz na zemi opäť žije takmer 17 miliónov Židov, ako to bolo pred holokaustom. Náš Pán opäť hovorí: „Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“ (v. 33) A Pán ďalej hovorí o Svojom návrate – že potom budú dvaja na jednej posteli (Lukáš 17:34), dvaja na jednom poli (Matúš 24:40) a jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Ešte raz pozdvihuje: „…bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán!“ (v. 42) A ako posledné napomenutie hovorí: „Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka.“ (v. 44) „Buďte hotoví…!“ Pretože tí, ktorí budú pripravení, vojdú na svadobnú hostinu! Všetko, čo Pán v tejto kapitole predpovedal, sa pred našimi očami napĺňa – v Izraeli, na Blízkom východe a po celom svete.

V Matúšovi 24:45–47 sa jedná o rozdeľovanie pokrmu až do Jeho návratu. Pán sám sa pýta: „Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad Svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas?“ Vieme, že človek nežije len z chleba, ale z každého Božieho Slova (Matúš 4:4, 5. Mojžišova 8:3). Boh zasľúbil, že pošle hlad počuť Jeho Slová (Amos 8:11). Bol niekedy stôl Pánov prestretý tak bohato ako dnes? Nerozdávajú dnes ten istý duchovný pokrm po celom svete aj všetci slúžiaci bratia? Písmo sa predsa viditeľne napĺňa pred našimi očami.

Prirodzene, Pán musel v posledných veršoch Matúša 24:48–51 hovoriť aj o zlom služobníkovi. Tak to však bolo vždy. Najprv posiela Boh Svojho služobníka, ktorý zvestuje Jeho Slovo, a potom vystúpia samozvaní muži, ktorí prezentujú ľudu vlastné výklady, ale nemôžu podať svedectvo o žiadnom povolaní a poslaní. U Boha ostáva všetko tak: Bez povolania nie je poslanie a bez poslania povolanie. V Matúšovi 13:34-43 náš Pán hovoril o dobrom semene, ktoré sial On sám, a že nepriateľ prišiel hneď po ňom a zasial zlé semeno. A oboje vzišlo: To jedno sú Božie deti, to druhé sú deti zlého. Na zemi neexistuje krajina, kde by nebolo prinesené najprv dobré semeno. Až potom bola siata zlá sejba výkladov.

V Matúšovi 25 náš Pán pokračuje: „Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzali svoje lampy a vyšli vústrety ženíchovi.“ Všetci si musia byť vedomí, že priamo po Matúšovi 24 stojí v kapitole 25:1: „Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám…“ Nie predtým a nie potom, ale vtedy, keď sa naplní všetko, čo patrí ku kapitole 24, a bude rozdávaný pravý pokrm, sa v Božom kráľovstve naplní podobenstvo o 10 pannách. Zvesť teraz zaznieva ešte hlasnejšie: „Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!“ 

Najprv sa vydalo na cestu všetkých 10 panien. S lampami v rukách kráčali Ženíchovi v ústrety. Ale múdre šli celou cestou až do cieľa. Vzali si svoje nádoby s olejom so sebou. Všetky pospali a všetky sa zobudili, keď zaznelo polnočné volanie: „Hľa, ženích ide!“ Všetky panny sa pozdvihli zo spánku, všetky očistili svoje lampy, ale v rozhodujúcom okamihu bláznivým pannám zhasli lampy – svetlo a v čase, keď chceli olej nakúpiť u predavačov, prišiel Ženích. Múdre vošli na svadobnú hostinu a dvere sa zatvorili. Bláznivé prišli neskoro a volali: „Pane, Pane, otvor nám!“ Potom však zaznieva nepochopiteľná odpoveď: „Ameň vám hovorím, neznám vás!“ Priamo potom stojí vážne napomenutie: „Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy príde Syn človeka.“ (verš 13) Uvažujme nad tým ešte raz: Na začiatku, keď zaznelo volanie, vyšli všetky panny Ženíchovi v ústrety a na konci tie bláznivé volajú pred zatvorenými dverami: „Pane, Pane, otvor nám!“

Bláznivé panny, ktorých lampy zhasli, najprv mali svetlo, prežili vyvolanie von, ale nie prípravu (Zjavenie 19:7). Boží Duch vedie do každej pravdy a do poslušnosti. A len tí, ktorí sa nechajú Božím Duchom uviesť do každej pravdy, sú pravé Božie deti (Rimanom 8:14). Múdre si berú so sebou aj nádobu s olejom. To, čo povedal prorok Eliáš vtedy, platí ešte dnes: „…galeta múky sa nevytroví, ani nebude chýbať v nádobe oleja až do toho dňa, v ktorý dá Hospodin dážď na zem.“ (1. Kráľovská 17:14) Ony majú chlieb života a plnosť Ducha a prijmú plné požehnanie pozdného dažďa. „A tedy neochvejne vytrvajte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď.“ (Jakob 5:7 podľa nem. prekladu) Múdre panny tvoria Nevestu a dosiahnu pri návrate Ženícha cieľ. Múdre panny veria absolútne každému Božiemu Slovu. Sú skrze službu spojení priamo s Bohom, ktorý privádza Svoje dielo k záveru. Ony odkladajú každý výklad a nenechajú sa zmiasť (2. Korinťanom 11). Nie začiatok, ale len koniec bude korunovaný.