Plní vďačnosti hľadíme späť na to, čo Pán učinil za 50 rokov od odchodu brata Branhama domov. Stále platí, že brat Branham bol zasľúbený prorok. Všetko, čo patrilo k jedinečnej službe proroka a zvestovateľa, sa naplnilo. Jeho služba sa skončila. Čo sa týka brata Branhama ako človeka, tak mal právo človekom ostať. Mal právo vyjadriť svoje očakávania – či už sa to týka tretieho ťahu, siedmich hromov, videnia so stanom atď. To, že bol človekom, nijak jeho Božiu službu neznižuje. Medzi jeho výrokmi nachádzame mnoho ťažko pochopiteľného a žiaľ je to ešte aj dnes tak, ako Peter napísal ohľadom listov Pavla:

„…ako aj vo všetkých listoch, keď v nich hovorí o tomto, v ktorých sú niektoré ťažko pochopiteľné veci, ktoré neučení a neupevnení prekrúcajú ako aj ostatné Písma na svoje vlastné zatratenie.“ (2. Petra 3:16)

Pre výklady nie je absolútne žiadne miesto – vedú ku vlastnému zatrateniu. Ak vezmeme všetko späť do Slova a správne to usporiadame, tak sa stane aj to ťažko zrozumiteľné ľahko zrozumiteľným. V Božom poverení prosím o rešpekt pred Božím Slovom. Žiadne proroctvo Písma nedopúšťa vlastný výklad – ani o siedmich pečatiach, ani o siedmich hromoch a všetkých ostatných veciach, ktoré boli po odchode brata Branhama domov medzi ľudom rozširované a vzbudzovali falošné nádeje.

Nikto mi nezabráni veriť Božiemu Slovu tak, ako je napísané, a do Slova harmonicky zaradiť to, čo brat Branham povedal. Tak iste, ako Pán dokonal Svoje dielo stvorenia, tak iste On sám dokonáva Svoje dielo spásy: „Nie silou ani mocou, ale Mojím Duchom! hovorí Hospodin Zástupov.“ (Zachariáš 4:6b)

Sme vo veľkom očakávaní, že Pán už čoskoro daruje pramocný prelom. Kým to zažijeme, pevne vytrvajme, ako píše apoštol v liste Židom 10:36: „Lebo vám je treba pevne vytrvať, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli naplnenie zasľúbenia.“ [podľa nem. prekladu]

Tak stojí napísané: „Lebo Hospodin povstane ako na vrchu Peracím, bude zúriť ako v údolí v Gibeone, aby učinil Svoje dielo, Svoje podivné dielo; aby vykonal Svoju robotu, Svoju čudnú robotu.“ (Izaiáš 28:21)

Pritom sa nejedná o to, čo očakávajú a zvestujú ľudia, ale o to, čo zasľúbil Boh. „…vykoná Pán Svoje Slovo tak, že nechá veci prebehnúť istotne a ranu za ranou.“ (Rimanom 9:28, podľa nem. prekladu)

Z dôvodu vážnosti času platí dnes viac ako kedy predtým to, čo Pavol napísal v liste Rimanom 16:17–18: „A prosím vás, bratia, žeby ste mali pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich. Lebo takí ľudia neslúžia nášmu Pánu Ježišu Kristovi, ale svojmu vlastnému bruchu a dobrými a peknými rečami zvádzajú srdcia tých, ktorí nemyslia na zlé.“

„Ostatne, bratia, radujte sa, majte sa dobre, zdokonaľujte sa, potešujte sa, na jedno a na to isté myslite, majte pokoj! A Bôh lásky a pokoja bude s vami.“ (2. Korinťanom 13:11) Amen.

Plní vďačnosti hľadíme späť na to, čo Pán učinil za 50 rokov od odchodu brata Branhama domov. Stále platí, že brat Branham bol zasľúbený prorok. Všetko, čo patrilo k jedinečnej službe proroka a zvestovateľa, sa naplnilo. Jeho služba sa skončila. Čo sa týka brata Branhama ako človeka, tak mal právo človekom ostať. Mal právo vyjadriť svoje očakávania – či už sa to týka tretieho ťahu, siedmich hromov, videnia so stanom atď. To, že bol človekom, nijak jeho Božiu službu neznižuje. Medzi jeho výrokmi nachádzame mnoho ťažko pochopiteľného a žiaľ je to ešte aj dnes tak, ako Peter napísal ohľadom listov Pavla: 

„…ako aj vo všetkých listoch, keď v nich hovorí o tomto, v ktorých sú niektoré ťažko pochopiteľné veci, ktoré neučení a neupevnení prekrúcajú ako aj ostatné Písma na svoje vlastné zatratenie.“ (2. Petra 3:16)

Pre výklady nie je absolútne žiadne miesto – vedú ku vlastnému zatrateniu. Ak vezmeme všetko späť do Slova a správne to usporiadame, tak sa stane aj to ťažko zrozumiteľné ľahko zrozumiteľným. V Božom poverení prosím o rešpekt pred Božím Slovom. Žiadne proroctvo Písma nedopúšťa vlastný výklad – ani o siedmich pečatiach, ani o siedmich hromoch a všetkých ostatných veciach, ktoré boli po odchode brata Branhama domov medzi ľudom rozširované a vzbudzovali falošné nádeje.

Nikto mi nezabráni veriť Božiemu Slovu tak, ako je napísané, a do Slova harmonicky zaradiť to, čo brat Branham povedal. Tak iste, ako Pán dokonal Svoje dielo stvorenia, tak iste On sám dokonáva Svoje dielo spásy: „Nie silou ani mocou, ale Mojím Duchom! hovorí Hospodin Zástupov.“ (Zachariáš 4:6b)

Sme vo veľkom očakávaní, že Pán už čoskoro daruje pramocný prelom. Kým to zažijeme, pevne vytrvajme, ako píše apoštol v liste Židom 10:36: „Lebo vám je treba pevne vytrvať, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli naplnenie zasľúbenia.“ [podľa nem. prekladu]

Tak stojí napísané: „Lebo Hospodin povstane ako na vrchu Peracím, bude zúriť ako v údolí v Gibeone, aby učinil Svoje dielo, Svoje podivné dielo; aby vykonal Svoju robotu, Svoju čudnú robotu.“ (Izaiáš 28:21)

Pritom sa nejedná o to, čo očakávajú a zvestujú ľudia, ale o to, čo zasľúbil Boh. „…vykoná Pán Svoje Slovo tak, že nechá veci prebehnúť istotne a ranu za ranou.“ (Rimanom 9:28, podľa nem. prekladu)

Z dôvodu vážnosti času platí dnes viac ako kedy predtým to, čo Pavol napísal v liste Rimanom 16:17–18: „A prosím vás, bratia, žeby ste mali pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich. Lebo takí ľudia neslúžia nášmu Pánu Ježišu Kristovi, ale svojmu vlastnému bruchu a dobrými a peknými rečami zvádzajú srdcia tých, ktorí nemyslia na zlé.“

„Ostatne, bratia, radujte sa, majte sa dobre, zdokonaľujte sa, potešujte sa, na jedno a na to isté myslite, majte pokoj! A Bôh lásky a pokoja bude s vami.“ (2. Korinťanom 13:11) Amen.