V nedeľu 11. mája 1975 som sa zúčastnil konferencie v Belgicku. Kým hovoril jeden z bratov a znova a znova čítal citáty brata Branhama, prišiel na mňa náhle Duch Boží a pripomenul mi Slová: „Na stolici Mojžišovej posadili sa zákonníci a farizeovia.“ Bolo mi jasné, že sa v tomto čase opakuje to isté, a to v tom, že sa ľudia opäť odvolávajú na proroka, ktorého Boh poslal.

O učených Písma je napísané, že sa posadili na učiteľskú stolicu Mojžiša (ev. Matúša 23:2). Odvolávajúc sa na neho si nárokovali určitú autoritu. Pán im ale povedal: „A tak ste zbavili prikázanie Božie moci pre svoje podané ustanovenie.“ (ev. Matúša 15:6). Bez Ducha Božieho mali iba literu, ale nie zjavenie Slova. Učinili z toho vedu bez toho, aby pochopili, že všetci, ktorí chcú skutočne porozumieť, čo Mojžiš a proroci hovorili, museli nutne stáť na rovnakej pôde Božského zjavenia. Slovo dané Duchom nesmie byť vykladané rozumom, ale musí byť objasnené Svätým Duchom, ktorým bolo inšpirované, a tak musí byť zjavený jeho význam.

Boh sám povedal Mojžišovi: „Ale nepovstal viacej v Izraelovi prorok, aký bol Mojžiš, ktorého by bol tak znal Pán tvárou v tvár.“  (5. Mojžišova 34:10) Mojžiš mohol o Kristovi povedať: „Pán, tvoj Boh, ti vzbudí proroka z tvojho stredu, spomedzi tvojich bratov, ako som ja, na Toho budete počúvať!“ (5. Mojžišova 18:15 a Skutky 3:22)

Mojžiš bol významný prorok dejín spásy. On bol ten, ktorého Pán použil k tomu, aby vyviedol deti Izraela z Egypta, a ktorému dal prikázania a zákony. Pre Židov nebol Mojžiš len nejaký prorok, ale zvláštny prorok. Preto sa na neho učení Písma tak radi odvolávali. Pán Ježiš však opakovane nazval učených Písma a farizejov pokrytcami (ev. Matúša 23 od verša 13). Oni vzali kľúč známosti (ev. Lukáša 11:52). Sami nevošli a nenechali vojsť tých, ktorí vojsť chceli.

V nedeľu 11. mája 1975 som sa zúčastnil konferencie v Belgicku. Kým hovoril jeden z bratov a znova a znova čítal citáty brata Branhama, prišiel na mňa náhle Duch Boží a pripomenul mi Slová: „Na stolici Mojžišovej posadili sa zákonníci a farizeovia.“ Bolo mi jasné, že sa v tomto čase opakuje to isté, a to v tom, že sa ľudia opäť odvolávajú na proroka, ktorého Boh poslal.

O učených Písma je napísané, že sa posadili na učiteľskú stolicu Mojžiša (ev. Matúša 23:2). Odvolávajúc sa na neho si nárokovali určitú autoritu. Pán im ale povedal: „A tak ste zbavili prikázanie Božie moci pre svoje podané ustanovenie.“ (ev. Matúša 15:6). Bez Ducha Božieho mali iba literu, ale nie zjavenie Slova. Učinili z toho vedu bez toho, aby pochopili, že všetci, ktorí chcú skutočne porozumieť, čo Mojžiš a proroci hovorili, museli nutne stáť na rovnakej pôde Božského zjavenia. Slovo dané Duchom nesmie byť vykladané rozumom, ale musí byť objasnené Svätým Duchom, ktorým bolo inšpirované, a tak musí byť zjavený jeho význam.

Boh sám povedal Mojžišovi: „Ale nepovstal viacej v Izraelovi prorok, aký bol Mojžiš, ktorého by bol tak znal Pán tvárou v tvár.“  (5. Mojžišova 34:10) Mojžiš mohol o Kristovi povedať: „Pán, tvoj Boh, ti vzbudí proroka z tvojho stredu, spomedzi tvojich bratov, ako som ja, na Toho budete počúvať!“ (5. Mojžišova 18:15 a Skutky 3:22)

Mojžiš bol významný prorok dejín spásy. On bol ten, ktorého Pán použil k tomu, aby vyviedol deti Izraela z Egypta, a ktorému dal prikázania a zákony. Pre Židov nebol Mojžiš len nejaký prorok, ale zvláštny prorok. Preto sa na neho učení Písma tak radi odvolávali. Pán Ježiš však opakovane nazval učených Písma a farizejov pokrytcami (ev. Matúša 23 od verša 13). Oni vzali kľúč známosti (ev. Lukáša 11:52). Sami nevošli a nenechali vojsť tých, ktorí vojsť chceli.