V tomto čase nám musí byť znova postavené pred oči čo Pán skrze Svoje horké utrpenie a zomieranie pre Cirkev získal. Každému čitateľovi je známe, že v Starom Zákone je zaznamenané všetko, čo bolo potrebné pre čas prvej zmluvy. V Novom Zákone nachádzame všetky zasľúbenia a učenia, ktoré sú ustanovené pre Cirkev Novej Zmluvy.

Tu sa jedná o ten najväčší Testament všetkých čias, o to najdôležitejšie dedičstvo, ktoré kto kedy zanechal, pretože sa nejedná o pozemské, pominuteľné hodnoty, ktoré sú nám ponúkané, ale o večné bohatstvo Božie. Ježiš Kristus prehlásil zmluvu Nového Zákona za právoplatnú v ev. Marka 14:24 slovami: „Toto je moja tej Novej Zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých.“ Na základe Svätého Písma sme dediči Boží a spoludediči Ježiša Krista.

V Židom 9:16 – 17 stojí: „Lebo tam, kde je zmluva čiže závet a keď má mať platnosť, je nevyhnutne potrebné, aby bola donesená, to jest zistená smrť toho, kto učinil tú zmluvu čiže závet. Lebo závet je pevná až pri mŕtvych, keďže nemá nikdy moci, kým žije ten, kto učinil závet“. Žiadny závet sa nesmie po smrti toho, kto ju zanechal meniť alebo k nej pridávať dodatky. Tu, v našej úvahe sa jedná o všetko obsahujúci, večne platný závet, o Zmluvu Božiu so Svojim ľudom. Nič nesmie byť ku kompletnému Závetu Božiemu pridané, ani nesmie byť z neho nič vynechané. V poslednej kapitole Biblie čítame: „Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.“

V tomto čase nám musí byť znova postavené pred oči čo Pán skrze Svoje horké utrpenie a zomieranie pre Cirkev získal. Každému čitateľovi je známe, že v Starom Zákone je zaznamenané všetko, čo bolo potrebné pre čas prvej zmluvy. V Novom Zákone nachádzame všetky zasľúbenia a učenia, ktoré sú ustanovené pre Cirkev Novej Zmluvy. 

Tu sa jedná o ten najväčší Testament všetkých čias, o to najdôležitejšie dedičstvo, ktoré kto kedy zanechal, pretože sa nejedná o pozemské, pominuteľné hodnoty, ktoré sú nám ponúkané, ale o večné bohatstvo Božie. Ježiš Kristus prehlásil zmluvu Nového Zákona za právoplatnú v ev. Marka 14:24 slovami: „Toto je moja tej Novej Zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých.“ Na základe Svätého Písma sme dediči Boží a spoludediči Ježiša Krista.

V Židom 9:16 – 17 stojí: „Lebo tam, kde je zmluva čiže závet a keď má mať platnosť, je nevyhnutne potrebné, aby bola donesená, to jest zistená smrť toho, kto učinil tú zmluvu čiže závet. Lebo závet je pevná až pri mŕtvych, keďže nemá nikdy moci, kým žije ten, kto učinil závet“. Žiadny závet sa nesmie po smrti toho, kto ju zanechal meniť alebo k nej pridávať dodatky. Tu, v našej úvahe sa jedná o všetko obsahujúci, večne platný závet, o Zmluvu Božiu so Svojim ľudom. Nič nesmie byť ku kompletnému Závetu Božiemu pridané, ani nesmie byť z neho nič vynechané. V poslednej kapitole Biblie čítame: „Lebo ja osvedčujem každému, kto čuje slová proroctva tejto knihy, že keby niekto pridal k tomu, na toho Bôh pridá rán, napísaných v tejto knihe; a keby niekto odňal zo slov knihy tohoto proroctva, tomu odníme Bôh jeho diel z knihy života a z toho svätého mesta a z toho, čo je napísané v tejto knihe.“