Nejde len o to, niečomu veriť, ale o to aby naša viera bola biblicky založená. Nielen nejaká viera, ale len biblická viera spasí. V ev. Jána 7:38 hovorí Ježiš: „Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo…“ Nie kto vo mňa verí, ako chce, alebo ako sa nazdáva, ale: „Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo…“ Taktiež sa musíme obrátiť späť k pôvodnému zvestovaniu večne platného evanjelia, ktoré vyšlo z Jeruzalema. V posledných storočiach bol stredobod presunutý do Ríma. Základ už viac nestál v učení apoštolov. Zrazu sme tu mali „svätých ako prímluvcov“, „očistec“ a „modlitby za mŕtvych“. Ľudia boli o pravú vieru a Božské zjavenie Ježiša Krista olúpení a na ich miesto vstúpili povery a ľudské ustanovenia. Z pôvodnej, jednoduchej bohoslužby sa stala modloslužba.

V pôvodnom kresťanstve nebol žiadny rozdiel medzi laikmi a duchovnými. Všetci ľudia si boli rovní pred Bohom. Bola len spoločná cirkev živého Boha, ktorú nájdeme popísanú v 1. Petrovej 2:9: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom…“ Každý slúžil darom, ktorý od Boha dostal na budovanie spoločnej Cirkvi. Podľa Efezským 4:11 nasadil Bôh do cirkvi apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastierov a učiteľov. Tento biblický vzor obstál len tak dlho, kým bol Kristus uznávaný ako Hlava Cirkvi, podľa Kolosenským 1:18.

Nejde len o to, niečomu veriť, ale o to aby naša viera bola biblicky založená. Nielen nejaká viera, ale len biblická viera spasí. V ev. Jána 7:38 hovorí Ježiš: „Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo…“ Nie kto vo mňa verí, ako chce, alebo ako sa nazdáva, ale: „Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo…“ Taktiež sa musíme obrátiť späť k pôvodnému zvestovaniu večne platného evanjelia, ktoré vyšlo z Jeruzalema. V posledných storočiach bol stredobod presunutý do Ríma. Základ už viac nestál v učení apoštolov. Zrazu sme tu mali „svätých ako prímluvcov“, „očistec“ a „modlitby za mŕtvych“. Ľudia boli o pravú vieru a Božské zjavenie Ježiša Krista olúpení a na ich miesto vstúpili povery a ľudské ustanovenia. Z pôvodnej, jednoduchej bohoslužby sa stala modloslužba.

V pôvodnom kresťanstve nebol žiadny rozdiel medzi laikmi a duchovnými. Všetci ľudia si boli rovní pred Bohom. Bola len spoločná cirkev živého Boha, ktorú nájdeme popísanú v 1. Petrovej 2:9: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom…“ Každý slúžil darom, ktorý od Boha dostal na budovanie spoločnej Cirkvi. Podľa Efezským 4:11 nasadil Bôh do cirkvi apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastierov a učiteľov. Tento biblický vzor obstál len tak dlho, kým bol Kristus uznávaný ako Hlava Cirkvi, podľa Kolosenským 1:18.