Opustila holubička

Opustila holubička skalnú rozsadlinu, vyletela ponad vrchy, z vrchov na dolinu. Neopúšťaj holubička svoje útočište, nad horami letí jastrab, roztrhá ťa iste.

Neposlúchla holubička, v let sa ďalej dala, na svoje len bystré krídla vždy sa spoliehala. V tom však jastrab holubičku chytil znenazdania, nedbal plaču ani prosieb, ani nariekania.

Beda ti je, holubička, už si dolietala, prečože si rozsadlinu skalnú opúšťala? Škoda bielej holubičky, čo zhynula v lete, ešte väčšia škoda duše stroskotanej v svete.

Večná škoda duše, ktorá Krista opustila, čo ju klamná lesť satana navždy zahubila. Neopúšťaj duša drahá blízkosť svojho Pána, v Ňom je skrýša pripravená, hoc je doráňaná.