„A Pán mi povedal: Dobre hovoria, čo hovoria. Proroka im vzbudím zprostred ich bratov, ako si ty, a vložím Svoje slová do jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. A stane sa, že ten, kto by nepočúval na Moje slová, ktoré bude hovoriť v Mojom mene, ponesie svoju vinu, a Ja to budem vyhľadávať od neho.“ (5M 18:17-19)

Toto zasľúbenie sa týka výhradne nášho milovaného Pána a Spasiteľa. V Jeho ústach boli len slová Božie – v každom čase, na každom mieste – ani jeden príbeh, nič súkromné, nie, len Sväté Božie Slovo. Preto toto vážne napomenutie:

„A stane sa, že ten, kto by nepočúval na Moje slová, ktoré bude hovoriť v Mojom mene, ponesie svoju vinu, a Ja to budem vyhľadávať od neho.“ (verš 19)

Jána Krstiteľa sa pýtali, či je tým prorokom on: „Či si ty ten prorok? A povedal: Nie.“ (Jn 1:21) Vo verši 46 nachádzame Filipovu odpoveď v súvislosti s tým prorokom: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci...“

Peter vysvetlil službu nášho Pána pre Židov nasledovne:

„Lebo Mojžiš povedal otcom: Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete počúvať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť, a bude, že každá duša, ktorá by nepočúvala toho proroka, bude vyplienená z ľudu.“ (Sk 3:22-23)

Štefan sa na toto zasľúbenie odvolával pred najvyššou radou:

„To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraelovým: Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, spomedzi vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať.“ (Sk 7:37)

Ježiš Kristus, náš Pán, musel ako Syn človeka a Prorok vykonať neopakovateľnú službu a poverenie. Čokoľvek vyšlo z Jeho úst bolo výhradne Božie neomylné Slovo a nič iné. Biblické miesto z 5. Mojžišovej 18:18-19 sa nesmie používať v súvislosti so žiadnym iným prorokom, ani Mojžišom, Eliášom a ani na bratom Branhamom.

„A Pán mi povedal: Dobre hovoria, čo hovoria. Proroka im vzbudím zprostred ich bratov, ako si ty, a vložím Svoje slová do jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. A stane sa, že ten, kto by nepočúval na Moje slová, ktoré bude hovoriť v Mojom mene, ponesie svoju vinu, a Ja to budem vyhľadávať od neho.“ (5M 18:17-19)

Toto zasľúbenie sa týka výhradne nášho milovaného Pána a Spasiteľa. V Jeho ústach boli len slová Božie – v každom čase, na každom mieste – ani jeden príbeh, nič súkromné, nie, len Sväté Božie Slovo. Preto toto vážne napomenutie: 

„A stane sa, že ten, kto by nepočúval na Moje slová, ktoré bude hovoriť v Mojom mene, ponesie svoju vinu, a Ja to budem vyhľadávať od neho.“ (verš 19)

Jána Krstiteľa sa pýtali, či je tým prorokom on: „Či si ty ten prorok? A povedal: Nie.“ (Jn 1:21) Vo verši 46 nachádzame Filipovu odpoveď v súvislosti s tým prorokom: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci...“

Peter vysvetlil službu nášho Pána pre Židov nasledovne: 

„Lebo Mojžiš povedal otcom: Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete počúvať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť, a bude, že každá duša, ktorá by nepočúvala toho proroka, bude vyplienená z ľudu.“ (Sk 3:22-23)

Štefan sa na toto zasľúbenie odvolával pred najvyššou radou: 

„To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraelovým: Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, spomedzi vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať.“ (Sk 7:37) 

Ježiš Kristus, náš Pán, musel ako Syn človeka a Prorok vykonať neopakovateľnú službu a poverenie. Čokoľvek vyšlo z Jeho úst bolo výhradne Božie neomylné Slovo a nič iné. Biblické miesto z 5. Mojžišovej 18:18-19 sa nesmie používať v súvislosti so žiadnym iným prorokom, ani Mojžišom, Eliášom a ani na bratom Branhamom.