Obežník December 1979

Z lásky nás Boh skrze Ducha splodil a znovu zrodil k novej živej nádeji. Pozemské narodenie je výsledkom splodenia potom, čo nastal vzťah lásky a zjednotenia. Tak je to aj v duchovnom. Boh s nami vstúpil do vzťahu lásky. Kristus bol splodený z Ducha. Rovnakým spôsobom bude každé dieťa Božie splodené a znovuzrodené skrze Ducha. Tak ako sa do tohto sveta narodí ľudské dieťa v tele, tak je do tohto sveta zrodené aj Božie dieťa splodené Duchom. Tak ako po narodení nie je možné ľudské dieťa zaprieť, tak ani Božie dieťa nie je možné po znovuzrodení zaprieť. Oboje je realita. Skrze pozemské narodenie sa stávame ľudskými deťmi a skrze duchovné zrodenie sa stávame Božími deťmi. My sme teda deťmi Božími (1J 3:1).

„…znova splodení nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného, živým slovom Boha a zostávajúcim na veky.“ (1Pt 1:23)

Spása prichádza od Pána. On v nás stvorí oboje – chcenie i vykonanie. Čo mohol Izrael vykonať na svoju záchranu a oslobodenie? Abrahámovi dané zasľúbenie sa skrze skutok spásy naplnilo. Čo dosiahol Mojžiš skrze dohadovanie sa s faraónom? Či to snáď Boh úmyselne tak neviedol a srdce panovníka nezatvrdil? Ale vo chvíli, keď každá izraelská rodina splnila Božiu požiadavku, zabila baránka, natrela krv na tri strany rámu dverí a jedla pečené mäso, smeli ako vykúpení, oslobodení a plne zaodiati vyjsť. Anjel smrti udrel – súd Boží prišiel na tých, ktorí nestáli pod zmierením preliatej krvi. Prvorodení Izraelovi zostali ušetrení. Zasľúbenie záchrany a oslobodenia sa naplnilo a bolo právoplatné v okamihu, keď bola preliata krv baránka. Tí Bohom omilostení a vyvolení vyšli von ako ľud Zmluvy. V tom časovom okamihu sa stali Cirkvou, vyvolenými Starej zmluvy. Slovo Cirkev je po prvýkrát uvedené v 2. Mojžišovej 12:2.

„…lebo život tela je v krvi, a Ja som ju určil pre oltár, aby ste získali zmierenie za vaše hriechy, lebo práve krv vypôsobuje zmierenie skrze život, ktorý je v nej.“ (3M 17:11, podľa nem. prekladu)

Keď Ježiš Kristus náš Pán, Baránok Boží, zomrel na golgotskom kríži, nastalo plné spasenie, oslobodenie a vyvedenie. Súčasťou dokonaného spasenia sú všetci tí, ktorí boli pred založením sveta určení stať sa synmi a dcérami Božími.

„…o koľko viacej krv Kristova, ktorý skrze večného Ducha obetoval sám seba bezvadného Bohu, očistí vaše svedomie od mŕtvych skutkov, aby ste svätoslúžili živému Bohu.“ (Žd 9:14)

V spásnom pláne Božom sa jednalo o nás. Najmocnejšie slovo nášho Pána: „Je dokonané!“ zvolal ľudstvu, keď visel na kríži.

„Lebo slovo kríža je tým, ktorí hynú, bláznovstvom; ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou.“ (1Kor 1:18)

V hodine, keď nastala temnota, zasvietilo Božie svetlo všetkým, ktorí uverili. Boží život, ktorý bol v Božej krvi, bol vydaný, aby sme ho my mohli z milosti prijať.

„A povedal im: Toto je moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých.“ (Mk 14:24)

Bezpodmienečné, z Božej strany dokonané spasenie – nie „ty musíš toto“ alebo „ty musíš tamto“, ale Božie dielo. Slovo: „…kto vzýva meno Pánovo, ten bude spasený“, bolo potvrdené ešte v čase, keď Kristus visel na kríži. Lotor volal k Pánovi a dostal odpoveď:

„Amen ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23:43)

V okamihu, keď tiekla krv Božieho Baránka, boli naše hriechy odpustené a naša vina zmierená (Kol 1:14).

„…v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov…“

„A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“ (Rm 8:30)

Boh ešte nikdy neučinil nejakú polovičatú vec. Každé Jeho dielo je dokonalé. V Jeho očiach je Cirkev už dokonaná.

„Ospravedlnení súc teda z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista…“ (Rm 5:1)