Po tom, čo bolo zverejnené kázanie Manželstvo a rozvod, je nutné krátko o tejto téme pojednať. Naveky záväzné nie je to, čo hovorí alebo píše niekto z nás, ale to, čo povedal Boh Sám, to, čo On nechal spísať. Ako pri každej téme, aj tu môžu byť biblické miesta používané jednostranne, ale i z oboch strán. Napriek rozdielnym názorom však musí existovať biblický pohľad na vec. Niektoré pasáže z kázania brata Branhama Manželstvo a rozvod, ako on sám prezieravo naznačil, mnohých šokovali. Iní niektorým výrokom zle porozumeli. Musíme Sväté Písmo skúmať bez predpojatosti, aby sme poznali Bohom daný skutočný stav veci.

Brat Branham kázal uvedené kázanie na priamy pokyn Pána, ktorý k nemu predtým prehovoril z nadprirodzeného oblaku. Aká dôležitosť v tom ležala! V tomto jedinom kázaní na konci povedal, že celý výklad je „Tak hovorí Pán!“. Tu nejde o nejaké „tak hovorí Branham“ alebo sestra alebo brat tak a tak, ale o to „tak hovorí Pán skrze Svoje Slovo a Svojho Ducha“. Nikto nech si nemyslí, že zjavenie je potvrdenie nejakého dávno známeho názoru. Brat Branham na žiadnom mieste nečinil rozdiel medzi Starým a Novým zákonom a lepšie ako my všetci vedel, že to bol Ten istý, ktorý hovoril v Starom aj v Novom zákone. Kto si trúfne postaviť to „Tak hovorí Pán Starého zákona“ proti „Tak hovorí Pán Nového zákona“? Boh si nemôže protirečiť ani sa opravovať. Ak by dnes zmýšľal inak, ako pred dvomi, štyrmi alebo šiestimi tisíckami rokov, tak by nebol nemeniteľným Bohom. Celé Slovo Božie je Tak hovorí Pán. Písmo nemôže byť zrušené.

„Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Lebo amen vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane. Ktokoľvek by teda zrušil hoci len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, ten sa bude najmenším volať v nebeskom kráľovstve; ale ktokoľvek by činil a učil, ten sa bude velikým volať v nebeskom kráľovstve.“(Mt 5:17–19)

V druhej polovici kázania sa brat Branham vracia späť na počiatok. Odvoláva sa pri tom na 1. Mojžišovu 1:27, kde bol človek stvorený na obraz Boží, ako muž a žena v duchovnom tele, v jednote. Na základe 1. Mojžišovej 2:7 stvoril Boh Pán človeka zo zeme. Ale ešte stále bol sám. Potom, čo Adam všetky zvieratá pomenoval a žiadnu vhodnú pomoc pre seba nenašiel, dal Boh na neho hlboký spánok a vyňal z neho Evu (1M 2:21–25). Kým bol človek v duchovnom tele, nebolo možné ho pokúšať. Stalo sa to až v tele z mäsa. Skrze to prišiel hriech, choroba a smrť na celé ľudstvo. Preto musel Boh, ten Pán, prísť zo Svojho duchovného tela do nášho mäsitého tela, aby nás zachránil z padlého stavu.

„…Adam bol stvorený prvý, až potom Eva. Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.“ (1Tm 2:13–14)

Nie Adam, ale Eva bola hadom zvedená. Adam bol originálnym stvorením. Eva bola stvorená neskôr. Po páde do hriechu bol had prekliaty. Nie Adam, ani Eva nie!

„A Pán Boh riekol hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš…“ (1M 1:14)

Je zrejmé, že had pôvodne kráčal vzpriamene, inak by výrok: „...na svojom bruchu sa budeš plaziť“ nemal zmysel. Rozhovor Pána s hadom je uvedený v 1. Mojžišovej v 3. kapitole.

„Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo, v bolesti budeš rodiť deti…“

Od prvého až po posledný pôrod to bude tak. Tak to Boh, ten Pán určil. Ani vykupiteľský skutok z golgotského kríža na tom nič nezmenil. Prirodzené telesné vlastnosti nám zostávajú až do premenenia našich tiel pri návrate Ježiša Krista.

„A Adamovi povedal: pretože si poslúchol na hlas svojej ženy … zlorečená bude zem pre teba…“

Boh Pán nepovedal všetkým to isté. Každému bolo povedané to, čo sa jeho týkalo. Eva bola postavená priamo pod panstvo muža slovami:

„…a on bude tvojím pánom“ (podľa nemeckého prekladu).

Na tom ani Golgota nič nemení: Každá žena, ktorá sa vymaňuje spod moci muža (ako svojho pána), podriaďuje sa moci nepriateľa.

„Ženy, podriaďujte sa vlastným mužom ako Pánovi … vo všetkom.“ (Ef 5:22-24)

Tak je to napísané. Tak, ako sa žena správa k svojmu mužovi, tak sa správa k Pánovi. Postoj ženy k svojmu mužovi ukazuje jej skutočný postoj ku Kristu.

„…lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou Cirkvi.“(Ef 5:23)

Či je to muž alebo žena, kto chce pred Bohom obstáť, musí sa podriadiť poriadku, ktorý On ustanovil.

„Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh.“ (1Kor 11:3)

Ak žena hovorí, že sa Bohu podriadila, tak to znamená, že prijala svoje podriadené miesto na základe Slova Božieho. Pavol to dal zborom na vedomie už v prvom cirkevnom časovom období, keď ešte nebolo o rovnoprávnosti nič počuť ani ju nikde vidieť. Chcel nám Boh skrze posledného posla to isté ešte raz postaviť pred oči? V 1. Korintským v 11. kapitole sú uvedené niektoré veľmi dôležité pokyny.

„A každá žena, keď sa modlí alebo keď prorokuje s nepokrytou hlavou, hanobí svoju hlavu, lebo je to jedno a to isté, ako keby sa bola oholila.“ (1Kor 11:5)

Zahalenie nebolo prikázané pre všetky ženy všeobecne a všade, ale špeciálne pre ženy, ktoré sa podieľali na bohoslužbe modlitbou a prorokovaním. To je pozoruhodné. Ženy mali svoje vlasy rozpustené. Tak stačilo, aby sa pri modlitbe alebo prorokovaní hlboko sklonili, a dlhé vlasy, ktoré im boli dané ako prikrývka, sa stali zahalením.

„Preto je žena povinná mať na hlave znamenie moci mužovej pre anjelov.“(1Kor 11:10)

Toto podriadenie v Cirkvi malo byť praktizované pre anjelov – poslov Božích. Bolo to považované za znamenie panstva, ktorému sa podriadila. Písmo neobsahuje žiadne prázdne slová. Často majú malé veci veľký účinok.

„Žena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou. A žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.“ (1Tm 2:11–12)

To je Božia požiadavka, ktorú nemôžeme prehliadnuť.

Boh sa stavia na stranu tých, ktorých určil k službe. Skrze dosadenie muža Božieho do duchovného úradu skrze pomazanie na základe Božieho povolania vstupuje do platnosti Božie ustanovenie.

„A budeš ho mať za svätého, lebo obetuje chlieb tvojho Boha; svätým ti bude, lebo svätý som Ja Pán, ktorý vás posväcujem.“ (3M 21:8)

Je veľmi dôležité, aby sme mali rešpekt pred tými, ktorí konajú službu. Pavol i Branham kládli veľký dôraz na to, aby ženám ukázali ich miesto. Kde hovorí Boh, tam musia byť ony a my všetci ticho. Kde majú slovo ženy, tam Boh mlčí.

„Vaše ženy nech mlčia v zboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, ako i zákon hovorí.“ (1Kor 14:34)

Tu sa apoštol odvoláva na Zákon a hovorí veľmi vážne, že im nemôže byť dovolené hovoriť. Skrze hovorenie môže byť často zničené viac, ako môže byť skrze kázanie vybudované. Keď žena hovorí o zborových záležitostiach, môže to dobre mieniť. Boh to však mieni lepšie, a preto jej prikazuje mlčať.

Postavenie detí Božích je skrze spásu v Ježišovi Kristovi rovnaké. Boh z nás učinil synov a dcéry.

„Avšak v Pánovi ani muž nestojí oddelený od ženy ani žena oddelená od muža.“ (1Kor 11:11, podľa nem. prekladu)

Ale úseky poverenia sú rozdielne. Mnoho žien Pánu na svojom mieste slúžilo a slúži ešte dnes.

Po tom, čo bolo zverejnené kázanie Manželstvo a rozvod, je nutné krátko o tejto téme pojednať. Naveky záväzné nie je to, čo hovorí alebo píše niekto z nás, ale to, čo povedal Boh Sám, to, čo On nechal spísať. Ako pri každej téme, aj tu môžu byť biblické miesta používané jednostranne, ale i z oboch strán. Napriek rozdielnym názorom však musí existovať biblický pohľad na vec. Niektoré pasáže z kázania brata Branhama Manželstvo a rozvod, ako on sám prezieravo naznačil, mnohých šokovali. Iní niektorým výrokom zle porozumeli. Musíme Sväté Písmo skúmať bez predpojatosti, aby sme poznali Bohom daný skutočný stav veci.

Brat Branham kázal uvedené kázanie na priamy pokyn Pána, ktorý k nemu predtým prehovoril z nadprirodzeného oblaku. Aká dôležitosť v tom ležala! V tomto jedinom kázaní na konci povedal, že celý výklad je „Tak hovorí Pán!“. Tu nejde o nejaké „tak hovorí Branham“ alebo sestra alebo brat tak a tak, ale o to „tak hovorí Pán skrze Svoje Slovo a Svojho Ducha“. Nikto nech si nemyslí, že zjavenie je potvrdenie nejakého dávno známeho názoru. Brat Branham na žiadnom mieste nečinil rozdiel medzi Starým a Novým zákonom a lepšie ako my všetci vedel, že to bol Ten istý, ktorý hovoril v Starom aj v Novom zákone. Kto si trúfne postaviť to „Tak hovorí Pán Starého zákona“ proti „Tak hovorí Pán Nového zákona“? Boh si nemôže protirečiť ani sa opravovať. Ak by dnes zmýšľal inak, ako pred dvomi, štyrmi alebo šiestimi tisíckami rokov, tak by nebol nemeniteľným Bohom. Celé Slovo Božie je Tak hovorí Pán. Písmo nemôže byť zrušené.

„Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Lebo amen vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane. Ktokoľvek by teda zrušil hoci len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, ten sa bude najmenším volať v nebeskom kráľovstve; ale ktokoľvek by činil a učil, ten sa bude velikým volať v nebeskom kráľovstve.“ (Mt 5:17–19) 

V druhej polovici kázania sa brat Branham vracia späť na počiatok. Odvoláva sa pri tom na 1. Mojžišovu 1:27, kde bol človek stvorený na obraz Boží, ako muž a žena v duchovnom tele, v jednote. Na základe 1. Mojžišovej 2:7 stvoril Boh Pán človeka zo zeme. Ale ešte stále bol sám. Potom, čo Adam všetky zvieratá pomenoval a žiadnu vhodnú pomoc pre seba nenašiel, dal Boh na neho hlboký spánok a vyňal z neho Evu (1M 2:21–25). Kým bol človek v duchovnom tele, nebolo možné ho pokúšať. Stalo sa to až v tele z mäsa. Skrze to prišiel hriech, choroba a smrť na celé ľudstvo. Preto musel Boh, ten Pán, prísť zo Svojho duchovného tela do nášho mäsitého tela, aby nás zachránil z padlého stavu.

„…Adam bol stvorený prvý, až potom Eva. Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia.“ (1Tm 2:13–14) 

Nie Adam, ale Eva bola hadom zvedená. Adam bol originálnym stvorením. Eva bola stvorená neskôr. Po páde do hriechu bol had prekliaty. Nie Adam, ani Eva nie!

„A Pán Boh riekol hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš…“ (1M 1:14)

Je zrejmé, že had pôvodne kráčal vzpriamene, inak by výrok: „...na svojom bruchu sa budeš plaziť“ nemal zmysel. Rozhovor Pána s hadom je uvedený v 1. Mojžišovej v 3. kapitole.

„Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo, v bolesti budeš rodiť deti…“

Od prvého až po posledný pôrod to bude tak. Tak to Boh, ten Pán určil. Ani vykupiteľský skutok z golgotského kríža na tom nič nezmenil. Prirodzené telesné vlastnosti nám zostávajú až do premenenia našich tiel pri návrate Ježiša Krista.

„A Adamovi povedal: pretože si poslúchol na hlas svojej ženy … zlorečená bude zem pre teba…“

Boh Pán nepovedal všetkým to isté. Každému bolo povedané to, čo sa jeho týkalo. Eva bola postavená priamo pod panstvo muža slovami:

„…a on bude tvojím pánom“ (podľa nemeckého prekladu).

Na tom ani Golgota nič nemení: Každá žena, ktorá sa vymaňuje spod moci muža (ako svojho pána), podriaďuje sa moci nepriateľa.

„Ženy, podriaďujte sa vlastným mužom ako Pánovi … vo všetkom.“ (Ef 5:22-24)

Tak je to napísané. Tak, ako sa žena správa k svojmu mužovi, tak sa správa k Pánovi. Postoj ženy k svojmu mužovi ukazuje jej skutočný postoj ku Kristu.

„…lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou Cirkvi.“ (Ef 5:23) 

Či je to muž alebo žena, kto chce pred Bohom obstáť, musí sa podriadiť poriadku, ktorý On ustanovil.

„Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh.“ (1Kor 11:3) 

Ak žena hovorí, že sa Bohu podriadila, tak to znamená, že prijala svoje podriadené miesto na základe Slova Božieho. Pavol to dal zborom na vedomie už v prvom cirkevnom časovom období, keď ešte nebolo o rovnoprávnosti nič počuť ani ju nikde vidieť. Chcel nám Boh skrze posledného posla to isté ešte raz postaviť pred oči? V 1. Korintským v 11. kapitole sú uvedené niektoré veľmi dôležité pokyny.

„A každá žena, keď sa modlí alebo keď prorokuje s nepokrytou hlavou, hanobí svoju hlavu, lebo je to jedno a to isté, ako keby sa bola oholila.“ (1Kor 11:5) 

Zahalenie nebolo prikázané pre všetky ženy všeobecne a všade, ale špeciálne pre ženy, ktoré sa podieľali na bohoslužbe modlitbou a prorokovaním. To je pozoruhodné. Ženy mali svoje vlasy rozpustené. Tak stačilo, aby sa pri modlitbe alebo prorokovaní hlboko sklonili, a dlhé vlasy, ktoré im boli dané ako prikrývka, sa stali zahalením.

„Preto je žena povinná mať na hlave znamenie moci mužovej pre anjelov.“ (1Kor 11:10) 

Toto podriadenie v Cirkvi malo byť praktizované pre anjelov – poslov Božích. Bolo to považované za znamenie panstva, ktorému sa podriadila. Písmo neobsahuje žiadne prázdne slová. Často majú malé veci veľký účinok.

„Žena nech sa v tichosti učí s celou poddanosťou. A žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.“ (1Tm 2:11–12) 

To je Božia požiadavka, ktorú nemôžeme prehliadnuť. 

Boh sa stavia na stranu tých, ktorých určil k službe. Skrze dosadenie muža Božieho do duchovného úradu skrze pomazanie na základe Božieho povolania vstupuje do platnosti Božie ustanovenie.

„A budeš ho mať za svätého, lebo obetuje chlieb tvojho Boha; svätým ti bude, lebo svätý som Ja Pán, ktorý vás posväcujem.“ (3M 21:8) 

Je veľmi dôležité, aby sme mali rešpekt pred tými, ktorí konajú službu. Pavol i Branham kládli veľký dôraz na to, aby ženám ukázali ich miesto. Kde hovorí Boh, tam musia byť ony a my všetci ticho. Kde majú slovo ženy, tam Boh mlčí.

„Vaše ženy nech mlčia v zboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, ako i zákon hovorí.“ (1Kor 14:34) 

Tu sa apoštol odvoláva na Zákon a hovorí veľmi vážne, že im nemôže byť dovolené hovoriť. Skrze hovorenie môže byť často zničené viac, ako môže byť skrze kázanie vybudované. Keď žena hovorí o zborových záležitostiach, môže to dobre mieniť. Boh to však mieni lepšie, a preto jej prikazuje mlčať.

Postavenie detí Božích je skrze spásu v Ježišovi Kristovi rovnaké. Boh z nás učinil synov a dcéry.

„Avšak v Pánovi ani muž nestojí oddelený od ženy ani žena oddelená od muža.“ (1Kor 11:11, podľa nem. prekladu) 

Ale úseky poverenia sú rozdielne. Mnoho žien Pánu na svojom mieste slúžilo a slúži ešte dnes.