V 2. Mojžišovej 25 nachádzame presný opis truhly zmluvy. Patrila do svätyne svätých, pretože sa v nej nachádzalo od Boha zjavené Slovo. „A dáš pokrývku na truhlu zvrchu a do truhly dáš svedectvo (podľa nem. prekladu „zákon“), ktoré ti dám.“ (verš 21) Truhla zmluvy mala pre Izrael veľký význam, pretože sa v nej nachádzal zmluvný zákon pre ľud zmluvy. Božie Slovo bolo potvrdením o zmluve (1. Kráľovská 8:21), ktorú Boh so Svojím ľudom uzavrel.

Nie v predsieni, nie v svätyni, ale vo svätyni svätých, priamo z truhly zmluvy povedal Boh Pán Svojmu služobníkovi Mojžišovi: „A tam budem prichádzať k tebe a budem hovoriť s tebou zponad pokrývky, zpomedzi obidvoch cherubov, ktorí budú nad truhlou svedectva, o všetkom, čo ti rozkážem, dotyčne synov Izraelových.“ (verš 22)

---

Truhla zmluvy a v zásade všetko, čo patrilo k svätyni a svätyni svätých, muselo byť zhotovené presne podľa Božích pokynov: „A hľaď, aby si spravil veci podľa ich podoby, ktorá ti bola ukázaná na vrchu.“ (2. Mojžišova 25:40) „…všetko tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi, tak spravili synovia Izraelovi všetku prácu.“ (2. Mojžišova 39:42)

---

Tak ako najvyšší kňaz priniesol krv obete na veko truhly zmluvy (3. Mojžišova 16:14), aby boli ľudu odpustené všetky prestúpenia vo veľký deň zmierenia (3. Mojžišova 16:27), tak sa náš Spasiteľ ako Boží Baránok obetoval za naše hriechy a so Svojou vlastnou krvou vstúpil do nebeskej svätyne, priniesol ju na truhlu zmluvy, a tak sa stal trón súdu trónom milosti. „…ale Svojou vlastnou krvou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie.“ (Židom 9:12)

Pri Svojom umieraní Spasiteľ zvolal: „Dokonané je!“ (Ján 19:30) Boh s nami uzatvoril zmluvu, cesta ku svätyni svätých je voľná.

„Lebo toto je Moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Matúš 26:28)

Pri vstupe do zasľúbenej zeme kráčal ľud za truhlou, ktorú niesli kňazi. Jordán sa rozdelil, keď do neho nosiči Slova vkročili svojimi nohami vo viere v Božie zasľúbené Slovo, a vstúpili do zasľúbenej zeme (Jozua 3). Dokonca aj múry Jericha sa zrútili, keď ľud na základe Slova Pánovho nasledoval truhlu zmluvy.

Pri posvätení chrámu „…kňazi vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej na jej miesto do svätyne domu, do svätyne svätých, pod krídla cherubínov…“  (2. Kronická 5:7) Keď ku nebesiam stúpala modlitba Šalamúna a slová vďaky ľudu, naplnila budovu Sláva Pánova.

V tom spočíva ponaučenie: Boh Pán v strede Svojho zmluvného izraelského národa všetko usporiadal a z trónu milosti zaznel ku Jeho služobníkovi hlas, ktorý on potom dával ďalej. Vždy znova, aj pri posvätení chrámu, Pán Svoj ľud varoval, aby sa od Neho a Jeho Slova neodvracali.

Učení Písma žiaľ neskôr svojimi výkladmi Boží ľud zviedli, takže im musel prorok vyčítať: „Akože môžete povedať: ‹‹Sme múdri, a zákon Hospodinov je u nás?›› Ale hľa, na lož robí, čo robí, lživé pero učených Písma. Hanbiť sa budú tí múdri, budú sa desiť a budú jatí. Hľa, zavrhli Slovo Hospodinovo, akúže to tedy majú múdrosť?“  (Jeremiáš 8:8–9)

To isté sa stalo aj v priebehu dejín novozákonnej Cirkvi a i v našom čase. Apoštol Pavol už vtedy povedal: „Ale zlí ľudia a čarodejní závratníci budú spieť k horšiemu, zvodiaci do bludu i pojatí bludom. … odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2. Timoteovi 3:13 a 4:4)

V 2. Mojžišovej 25 nachádzame presný opis truhly zmluvy. Patrila do svätyne svätých, pretože sa v nej nachádzalo od Boha zjavené Slovo. „A dáš pokrývku na truhlu zvrchu a do truhly dáš svedectvo (podľa nem. prekladu „zákon“), ktoré ti dám.“ (verš 21) Truhla zmluvy mala pre Izrael veľký význam, pretože sa v nej nachádzal zmluvný zákon pre ľud zmluvy. Božie Slovo bolo potvrdením o zmluve (1. Kráľovská 8:21), ktorú Boh so Svojím ľudom uzavrel.

Nie v predsieni, nie v svätyni, ale vo svätyni svätých, priamo z truhly zmluvy povedal Boh Pán Svojmu služobníkovi Mojžišovi: „A tam budem prichádzať k tebe a budem hovoriť s tebou zponad pokrývky, zpomedzi obidvoch cherubov, ktorí budú nad truhlou svedectva, o všetkom, čo ti rozkážem, dotyčne synov Izraelových.“ (verš 22)

Truhla zmluvy a v zásade všetko, čo patrilo k svätyni a svätyni svätých, muselo byť zhotovené presne podľa Božích pokynov: „A hľaď, aby si spravil veci podľa ich podoby, ktorá ti bola ukázaná na vrchu.“ (2. Mojžišova 25:40) „…všetko tak, ako prikázal Hospodin Mojžišovi, tak spravili synovia Izraelovi všetku prácu.“ (2. Mojžišova 39:42)

Tak ako najvyšší kňaz priniesol krv obete na veko truhly zmluvy (3. Mojžišova 16:14), aby boli ľudu odpustené všetky prestúpenia vo veľký deň zmierenia (3. Mojžišova 16:27), tak sa náš Spasiteľ ako Boží Baránok obetoval za naše hriechy a so Svojou vlastnou krvou vstúpil do nebeskej svätyne, priniesol ju na truhlu zmluvy, a tak sa stal trón súdu trónom milosti. „…ale Svojou vlastnou krvou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie.“ (Židom 9:12) 

Pri Svojom umieraní Spasiteľ zvolal: „Dokonané je!“ (Ján 19:30) Boh s nami uzatvoril zmluvu, cesta ku svätyni svätých je voľná.

„Lebo toto je Moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Matúš 26:28)

Pri vstupe do zasľúbenej zeme kráčal ľud za truhlou, ktorú niesli kňazi. Jordán sa rozdelil, keď do neho nosiči Slova vkročili svojimi nohami vo viere v Božie zasľúbené Slovo, a vstúpili do zasľúbenej zeme (Jozua 3). Dokonca aj múry Jericha sa zrútili, keď ľud na základe Slova Pánovho nasledoval truhlu zmluvy.

Pri posvätení chrámu „…kňazi vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej na jej miesto do svätyne domu, do svätyne svätých, pod krídla cherubínov…“  (2. Kronická 5:7) Keď ku nebesiam stúpala modlitba Šalamúna a slová vďaky ľudu, naplnila budovu Sláva Pánova.

V tom spočíva ponaučenie: Boh Pán v strede Svojho zmluvného izraelského národa všetko usporiadal a z trónu milosti zaznel ku Jeho služobníkovi hlas, ktorý on potom dával ďalej. Vždy znova, aj pri posvätení chrámu, Pán Svoj ľud varoval, aby sa od Neho a Jeho Slova neodvracali.

Učení Písma žiaľ neskôr svojimi výkladmi Boží ľud zviedli, takže im musel prorok vyčítať: „Akože môžete povedať: ‹‹Sme múdri, a zákon Hospodinov je u nás?›› Ale hľa, na lož robí, čo robí, lživé pero učených Písma. Hanbiť sa budú tí múdri, budú sa desiť a budú jatí. Hľa, zavrhli Slovo Hospodinovo, akúže to tedy majú múdrosť?“  (Jeremiáš 8:8–9)

To isté sa stalo aj v priebehu dejín novozákonnej Cirkvi a i v našom čase. Apoštol Pavol už vtedy povedal: „Ale zlí ľudia a čarodejní závratníci budú spieť k horšiemu, zvodiaci do bludu i pojatí bludom. … odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2. Timoteovi 3:13 a 4:4)