Teraz prichádzame k druhému bodu.

V 2. Mojžišovej 29 je nám podaná obšírna správa o tom, ako boli kňazi dosadzovaní do svojho úradu. Pri vstupe do stánu zjavenia musel byť prinesený baran ako obeť a jeho krvou museli byť pokropené pravé ucho a pravý palec na ruke a nohe kňaza. Tak a skrze pomazanie olejom boli kňazi od hlavy až k nohám celým svojím myslením, jednaním a putovaním posvätení Bohu.

Boh nechal zhotoviť náprsenku, ktorú kňazi museli nosiť vo svätyni, kde sa nachádzal aj zlatý svietnik a stôl s chlebom obetovania. V náprsenke bolo osadených 12 vzácnych kameňov s menami 12 izraelských kmeňov. „A Áron bude nosiť mená synov Izraelových na náprsníku súdu na svojom srdci, keď bude vchádzať do svätyne, na pamiatku pred Hospodinom ustavične.“ (2. Mojžišova 28:29) V 2. Mojžišovej 28:30 čítame o urím a thumím – svetle a práve: „A dáš do náprsníka súdu urím a thumím, a budú na srdci Áronovom, keď bude vchádzať pred Hospodina, a Áron bude nosiť súd synov Izraelových na svojom srdci pred Hospodinom ustavične.“ Kňaz musel nosiť náprsenku vždy, keď vstupoval do svätyne (3. Mojžišova 8:8).

Keď bol prednášaný sen alebo zjavenie alebo keď malo byť učinené mimoriadne rozhodnutie, tak sa to muselo stať pred urím a thumím. Svetlo svietiace zo všetkých 12 vzácnych kameňov bolo nadprirodzeným potvrdením. Ak to súhlasilo a Boh k tomu povedal Svoje „Áno“, svietilo svetlo, ak to nebolo správne, svetlo sa neobjavilo. Keď sa Izraeliti v čase Ezdráša a Nehemiáša vrátili z babylonského zajatia, bolo uvedené do platnosti všetko, čo patrilo k bohoslužbe: „A tiršata im zakázal, aby nejedli zo svätosvätého, dokiaľ vraj nebude stáť kňaz s urím a thumím.“  (Nehemiáš 7:65)

Brat Branham urím a thumím 138-krát mimoriadne zdôraznil a vztiahol ho na Božie Slovo. Citát: „Urím a thumím sa nachádzal na Áronových prsiach. Urím a thumím bol pokrytý 12 vzácnymi kameňmi … ak si neboli istí, predstúpili pred Boha, aby dostali odpoveď. Ak to bola Božia vôľa, svietilo z urím a thumím svetlo. Inak urím a thumím nereagoval…“

„S kňazstvom urím a thumím pominul. Boh má teraz iný urím a thumím: Božie Slovo. Božie Slovo je urím a thumím. «Božie Slovo je pravdivé, aj keď je každý človek luhár.» hovorí Boh. «Nebesia a zem pominú…», povedal Ježiš, «Moje Slová však nikdy nepominú.»“  (9. 6. 1953, 21. 1. 1961 a iné)

Len ak svieti plné svetlo, tak je Slovo svietnikom našim nohám a svetlom na našej ceste. Vtedy to súhlasí a je to potvrdené skrze učenia apoštolov v Novom zákone (Skutky 2:42).

Čo sa týka služby brata Branhama, tak on skrze zjavenie Svätého Ducha oznámil všetky tajomstvá – či sa to týkalo toho, čo sa stalo na začiatku v záhrade Eden, alebo hlavných učení o božstve, biblickom krste, večeri Pánovej, dokonca aj ťažkej témy manželstva a rozvodu až po sedem pečatí v knihe zjavenia. Všetko, čo bolo prorokom zjavené, bolo zjavené aj nám, aby sme to teraz skrze zvestovanie mohli dávať ďalej. Na konci bude Cirkev živého Boha privedená späť do svojho správneho, prapôvodného stavu, pretože ona je „stĺpom a základom pravdy“ (1. Timoteovi 3:15). Tak znie zasľúbenie a zvesť v deťoch zasľúbenia (Galatským 4:28) plne vykoná to, k čomu bola poslaná (Izaiáš 55:11).

Teraz prichádzame k druhému bodu.

V 2. Mojžišovej 29 je nám podaná obšírna správa o tom, ako boli kňazi dosadzovaní do svojho úradu. Pri vstupe do stánu zjavenia musel byť prinesený baran ako obeť a jeho krvou museli byť pokropené pravé ucho a pravý palec na ruke a nohe kňaza. Tak a skrze pomazanie olejom boli kňazi od hlavy až k nohám celým svojím myslením, jednaním a putovaním posvätení Bohu.

Boh nechal zhotoviť náprsenku, ktorú kňazi museli nosiť vo svätyni, kde sa nachádzal aj zlatý svietnik a stôl s chlebom obetovania. V náprsenke bolo osadených 12 vzácnych kameňov s menami 12 izraelských kmeňov. „A Áron bude nosiť mená synov Izraelových na náprsníku súdu na svojom srdci, keď bude vchádzať do svätyne, na pamiatku pred Hospodinom ustavične.“ (2. Mojžišova 28:29) V 2. Mojžišovej 28:30 čítame o urím a thumím – svetle a práve: „A dáš do náprsníka súdu urím a thumím, a budú na srdci Áronovom, keď bude vchádzať pred Hospodina, a Áron bude nosiť súd synov Izraelových na svojom srdci pred Hospodinom ustavične.“ Kňaz musel nosiť náprsenku vždy, keď vstupoval do svätyne (3. Mojžišova 8:8).

Keď bol prednášaný sen alebo zjavenie alebo keď malo byť učinené mimoriadne rozhodnutie, tak sa to muselo stať pred urím a thumím. Svetlo svietiace zo všetkých 12 vzácnych kameňov bolo nadprirodzeným potvrdením. Ak to súhlasilo a Boh k tomu povedal Svoje „Áno“, svietilo svetlo, ak to nebolo správne, svetlo sa neobjavilo. Keď sa Izraeliti v čase Ezdráša a Nehemiáša vrátili z babylonského zajatia, bolo uvedené do platnosti všetko, čo patrilo k bohoslužbe: „A tiršata im zakázal, aby nejedli zo svätosvätého, dokiaľ vraj nebude stáť kňaz s urím a thumím.“(Nehemiáš 7:65)

Brat Branham urím a thumím 138-krát mimoriadne zdôraznil a vztiahol ho na Božie Slovo. Citát: „Urím a thumím sa nachádzal na Áronových prsiach. Urím a thumím bol pokrytý 12 vzácnymi kameňmi … ak si neboli istí, predstúpili pred Boha, aby dostali odpoveď. Ak to bola Božia vôľa, svietilo z urím a thumím svetlo. Inak urím a thumím nereagoval…“

„S kňazstvom urím a thumím pominul. Boh má teraz iný urím a thumím: Božie Slovo. Božie Slovo je urím a thumím. «Božie Slovo je pravdivé, aj keď je každý človek luhár.» hovorí Boh. «Nebesia a zem pominú…», povedal Ježiš, «Moje Slová však nikdy nepominú.»“  (9. 6. 1953, 21. 1. 1961 a iné)

Len ak svieti plné svetlo, tak je Slovo svietnikom našim nohám a svetlom na našej ceste. Vtedy to súhlasí a je to potvrdené skrze učenia apoštolov v Novom zákone (Skutky 2:42).

Čo sa týka služby brata Branhama, tak on skrze zjavenie Svätého Ducha oznámil všetky tajomstvá – či sa to týkalo toho, čo sa stalo na začiatku v záhrade Eden, alebo hlavných učení o božstve, biblickom krste, večeri Pánovej, dokonca aj ťažkej témy manželstva a rozvodu až po sedem pečatí v knihe zjavenia. Všetko, čo bolo prorokom zjavené, bolo zjavené aj nám, aby sme to teraz skrze zvestovanie mohli dávať ďalej. Na konci bude Cirkev živého Boha privedená späť do svojho správneho, prapôvodného stavu, pretože ona je „stĺpom a základom pravdy“ (1. Timoteovi 3:15). Tak znie zasľúbenie a zvesť v deťoch zasľúbenia (Galatským 4:28) plne vykoná to, k čomu bola poslaná (Izaiáš 55:11).