Toto som počas všetkých rokov zvestovania Slova prežil aj ja. Obzvlášť pri písaní knihy „Zjavenie – kniha so 7 pečaťami?“ som smel opakovane zažiť, ako Svätý Duch v rôznych kapitolách poukazoval na súvislosti, ktoré mi dovtedy neboli tak zrejmé. Som si vedomý toho, s akými myšlienkami sa budú mnohí pri čítaní zmienenej knihy namáhať. Opakujú to známe: „Slovo prichádza k prorokovi“ – čo predsa i súhlasí – a vyvodzujú z toho, že nikto okrem proroka nemá prístup ku Slovu Božiemu. Tu sa však musíme pýtať, ako prišlo Slovo k prorokom. Neprišlo už rozdelené ani zaradené, ale v úhrne ako celok. Proroci videli v jednom a tom istom videní rôzne udalosti, napríklad prvý i druhý príchod Krista, a spísali ich sčasti dokonca do rovnakého verša. Tak to nachádzame v celom prorockom Slove.

Až učitelia a apoštoli v Novom zákone to mohli vo svetle naplnenia a uskutočnenia správne rozdeliť. Ak by služobník Boží, aj keby to bol ten najväčší prorok, bol poverený, aby urobil všetko sám, potom by bol býval Boh tých päť služieb postavil do cirkvi celkom zbytočne. Pavol nepovedal o sebe ani na jedinom mieste, že je prorokom, a predsa mal prorocký náhľad až do konečnej doby a ešte ďalej.

K Rimanom písal: „Pavol, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha“ (Rm 1:1). V druhej epištole Timoteovi spomína to, že bol ustanovený za kazateľa, apoštola a učiteľa (2Tm 1:11). Bolo mu to dané, aby Slovo, ktoré prijali proroci v Starom zákone, nechal vplynúť do evanjelia Ježiša Krista v Novom zákone, ako to robili aj ostatní apoštolovia. Ani Peter o sebe nikdy nepovedal, že by bol prorokom, zdôraznil však opakovane význam prorockého Slova, napríklad keď napísal: „A máme pevnejšie Slovo prorocké…“ (2Pt 1:19).

V prvotnej cirkvi môžeme veľmi jednoducho sledovať rôzne služby. V zbore v Antiochii pôsobili proroci a učitelia, ktorých mená sú uvedené v Skutkoch 13:1. Aj apoštolovia Júdas a Sílas boli proroci (Sk 15:32). I Agabus bol prorokom (Sk 21:10). Náš Pán sám oznámil vyslanie prorokov a učiteľov: „Posielam vám prorokov a múdrych a učených v zákone…“ (Mt 23:34) V Ef. 3 zdôrazňuje Pavol známosť v tajomstve Kristovom, „ktoré za iných pokolení nebolo oznámené ľudským synom, ako je teraz zjavené Duchom jeho svätým apoštolom a prorokom“ (v. 4-5).

K úplnému predstaveniu celej rady Božej nenáleží len služba výnimočného proroka, ale je potrebná aj služba apoštolov a učiteľov; pomyslime len na hlboko siahajúce učiteľské pasáže apoštola v epištolách k Rimanom a Židom, vlastne vo všetkom, čo písal ako učiteľ Biblie. Dokonca Peter pripustil, že v jeho epištolách je mnohé ťažko pochopiteľné (2Pt 3). Dával veriacim nielen samotné mlieko evanjelia, ale aj silný pokrm Božieho Slova.

Brat Branham bol predovšetkým prorok a evanjelista. Bol vidiacim, ako je to hovorené o prorokoch Starého zákona (1Sam 9:9). Videl udalosti vo videniach, dostal inšpiráciu Ducha svätého, aby pochopil zmysel toho, čo videl, a potom to zjavenie vyjadril. Jeho neomylná prorocká služba bola počas takmer 20 rokov pôsobivo dokazovaná. Zaznamenané kázania sú toho priamym svedectvom. Tiež jeho evanjelizačná služba podľa apoštolského vzoru bola Bohom mimoriadnym spôsobom potvrdená.

Keď však chcel prijať pozvanie do Švajčiarska, kde mal mať pôvodne päť a nakoniec jedno zhromaždenie, povedal mu Pán vo videní: „Necestuj za oceán kvôli zhromaždeniu v Zürichu, ale odíď do Jeffersonville a uskladni pokrm.“ Toto prežitie spomína vo viacerých kázaniach z roku 1962. V tej dobe hovoril Pán i ku mne: „Uskladni pokrm!“ Moje svedectvo je tiež vo svete od začiatku známe. Nevymyslel som si ho niekedy dodatočne, bolo zverejnené už v marci 1963 v nemeckom vydaní časopisu „Voice of Healing“. Len keď sa zamyslíme nad myšlienkou uskladnenia pokrmu, uvedomíme si, čo znamená aj jeho rozdávanie.

Ak niekto vkročí do skladu, v ktorom sú uskladnené potraviny, potom nevidí pripravené pokrmy ani bohato prestretý stôl, ale iba plné regály. Ľudu Božiemu sa tiež nepredkladá vrece múky, debna zemiakov ani džbán oleja, ale na stôl je podávaný pripravený pokrm, jedlo, ktorým sa praví veriaci bohato posilňujú v dome Božom.

Ešte dnes mi znejú v ušiach slová brata Branhama z 3. decembra 1962: „Počkaj s rozdávaním pokrmu, pokiaľ nedostaneš zvyšok pokrmu…“ Pán poveril brata Branhama, aby pokrm uskladnil tam, kde kázal. Mňa poveril uskladniť ten istý pokrm tu, lebo tak sa mu zaľúbilo, aby bol pokrm zjaveného Božieho Slovak odtiaľto rozdávaný v rôznych jazykoch do celého sveta. Presne sedem rokov (1958 – 1965) som dostával všetky kázania, ktoré brat Branham kázal v USA. Tri roky pred svojím odchodom domov mi povedal: „Pokrm, ktorý máš uskladniť, je to zasľúbené a zjavené Slovo pre tento čas a je na zvukových páskach.“ Tak to Boh nariadil, kto to môže poprieť po tom, ako sa to potvrdilo? Prišiel čas a toto božské posolstvo, zasľúbené a zjavené Slovo, je v čistote zvestované a rozširované po celej zemi v súčasnosti už takmer 30 rokov.

Je pravda, že cez prorockú službu oznámil Boh celé Slovo a všetky skryté tajomstvá od 1. Mojžišovej až po Zjavenie. Rovnako tak je pravdou, že Pán sám zasľúbil, že ustanoví verného služobníka nad „Svojou čeľaďou“, aby jej dával tento pokrm správnym spôsobom v pravý čas. Pretože bola zjavená skutočne celá rada Božia, povedal Pán: „Amen vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom.“ (Mt 24:45-47) Vyplatí sa prečítať si Slovo, ktoré vyšlo z úst Pána, a premýšľať o ňom. On vo Svojej vševedúcnosti všetko dopredu vedel, a preto mohol plánovať a rozhodnúť o tom, čo sa má stať. Po dôležitom texte v kapitole 24 nasleduje v kapitole 25 príchod Ženícha, pričom príprava múdrych panien na tento slávny deň má teraz ten najväčší význam. Teraz potrebujeme čerstvú duchovnú mannu, pre tento čas zasľúbené a zjavené Slovo pre Nevestu, aby sa sama stala Nevestou Slova.

Toto som počas všetkých rokov zvestovania Slova prežil aj ja. Obzvlášť pri písaní knihy „Zjavenie – kniha so 7 pečaťami?“ som smel opakovane zažiť, ako Svätý Duch v rôznych kapitolách poukazoval na súvislosti, ktoré mi dovtedy neboli tak zrejmé. Som si vedomý toho, s akými myšlienkami sa budú mnohí pri čítaní zmienenej knihy namáhať. Opakujú to známe: „Slovo prichádza k prorokovi“ – čo predsa i súhlasí – a vyvodzujú z toho, že nikto okrem proroka nemá prístup ku Slovu Božiemu. Tu sa však musíme pýtať, ako prišlo Slovo k prorokom. Neprišlo už rozdelené ani zaradené, ale v úhrne ako celok. Proroci videli v jednom a tom istom videní rôzne udalosti, napríklad prvý i druhý príchod Krista, a spísali ich sčasti dokonca do rovnakého verša. Tak to nachádzame v celom prorockom Slove.

Až učitelia a apoštoli v Novom zákone to mohli vo svetle naplnenia a uskutočnenia správne rozdeliť. Ak by služobník Boží, aj keby to bol ten najväčší prorok, bol poverený, aby urobil všetko sám, potom by bol býval Boh tých päť služieb postavil do cirkvi celkom zbytočne. Pavol nepovedal o sebe ani na jedinom mieste, že je prorokom, a predsa mal prorocký náhľad až do konečnej doby a ešte ďalej.

K Rimanom písal: „Pavol, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha“ (Rm 1:1). V druhej epištole Timoteovi spomína to, že bol ustanovený za kazateľa, apoštola a učiteľa (2Tm 1:11). Bolo mu to dané, aby Slovo, ktoré prijali proroci v Starom zákone, nechal vplynúť do evanjelia Ježiša Krista v Novom zákone, ako to robili aj ostatní apoštolovia. Ani Peter o sebe nikdy nepovedal, že by bol prorokom, zdôraznil však opakovane význam prorockého Slova, napríklad keď napísal: „A máme pevnejšie Slovo prorocké…“ (2Pt 1:19).

V prvotnej cirkvi môžeme veľmi jednoducho sledovať rôzne služby. V zbore v Antiochii pôsobili proroci a učitelia, ktorých mená sú uvedené v Skutkoch 13:1. Aj apoštolovia Júdas a Sílas boli proroci (Sk 15:32). I Agabus bol prorokom (Sk 21:10). Náš Pán sám oznámil vyslanie prorokov a učiteľov: „Posielam vám prorokov a múdrych a učených v zákone…“ (Mt 23:34) V Ef. 3 zdôrazňuje Pavol známosť v tajomstve Kristovom, „ktoré za iných pokolení nebolo oznámené ľudským synom, ako je teraz zjavené Duchom jeho svätým apoštolom a prorokom“ (v. 4-5).

K úplnému predstaveniu celej rady Božej nenáleží len služba výnimočného proroka, ale je potrebná aj služba apoštolov a učiteľov; pomyslime len na hlboko siahajúce učiteľské pasáže apoštola v epištolách k Rimanom a Židom, vlastne vo všetkom, čo písal ako učiteľ Biblie. Dokonca Peter pripustil, že v jeho epištolách je mnohé ťažko pochopiteľné (2Pt 3). Dával veriacim nielen samotné mlieko evanjelia, ale aj silný pokrm Božieho Slova.

Brat Branham bol predovšetkým prorok a evanjelista. Bol vidiacim, ako je to hovorené o prorokoch Starého zákona (1Sam 9:9). Videl udalosti vo videniach, dostal inšpiráciu Ducha svätého, aby pochopil zmysel toho, čo videl, a potom to zjavenie vyjadril. Jeho neomylná prorocká služba bola počas takmer 20 rokov pôsobivo dokazovaná. Zaznamenané kázania sú toho priamym svedectvom. Tiež jeho evanjelizačná služba podľa apoštolského vzoru bola Bohom mimoriadnym spôsobom potvrdená.

Keď však chcel prijať pozvanie do Švajčiarska, kde mal mať pôvodne päť a nakoniec jedno zhromaždenie, povedal mu Pán vo videní: „Necestuj za oceán kvôli zhromaždeniu v Zürichu, ale odíď do Jeffersonville a uskladni pokrm.“ Toto prežitie spomína vo viacerých kázaniach z roku 1962. V tej dobe hovoril Pán i ku mne: „Uskladni pokrm!“ Moje svedectvo je tiež vo svete od začiatku známe. Nevymyslel som si ho niekedy dodatočne, bolo zverejnené už v marci 1963 v nemeckom vydaní časopisu „Voice of Healing“. Len keď sa zamyslíme nad myšlienkou uskladnenia pokrmu, uvedomíme si, čo znamená aj jeho rozdávanie.

Ak niekto vkročí do skladu, v ktorom sú uskladnené potraviny, potom nevidí pripravené pokrmy ani bohato prestretý stôl, ale iba plné regály. Ľudu Božiemu sa tiež nepredkladá vrece múky, debna zemiakov ani džbán oleja, ale na stôl je podávaný pripravený pokrm, jedlo, ktorým sa praví veriaci bohato posilňujú v dome Božom.

Ešte dnes mi znejú v ušiach slová brata Branhama z 3. decembra 1962: „Počkaj s rozdávaním pokrmu, pokiaľ nedostaneš zvyšok pokrmu…“ Pán poveril brata Branhama, aby pokrm uskladnil tam, kde kázal. Mňa poveril uskladniť ten istý pokrm tu, lebo tak sa mu zaľúbilo, aby bol pokrm zjaveného Božieho Slovak odtiaľto rozdávaný v rôznych jazykoch do celého sveta. Presne sedem rokov (1958 – 1965) som dostával všetky kázania, ktoré brat Branham kázal v USA. Tri roky pred svojím odchodom domov mi povedal: „Pokrm, ktorý máš uskladniť, je to zasľúbené a zjavené Slovo pre tento čas a je na zvukových páskach.“ Tak to Boh nariadil, kto to môže poprieť po tom, ako sa to potvrdilo? Prišiel čas a toto božské posolstvo, zasľúbené a zjavené Slovo, je v čistote zvestované a rozširované po celej zemi v súčasnosti už takmer 30 rokov.

Je pravda, že cez prorockú službu oznámil Boh celé Slovo a všetky skryté tajomstvá od 1. Mojžišovej až po Zjavenie. Rovnako tak je pravdou, že Pán sám zasľúbil, že ustanoví verného služobníka nad „Svojou čeľaďou“, aby jej dával tento pokrm správnym spôsobom v pravý čas. Pretože bola zjavená skutočne celá rada Božia, povedal Pán: „Amen vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom.“ (Mt 24:45-47) Vyplatí sa prečítať si Slovo, ktoré vyšlo z úst Pána, a premýšľať o ňom. On vo Svojej vševedúcnosti všetko dopredu vedel, a preto mohol plánovať a rozhodnúť o tom, čo sa má stať. Po dôležitom texte v kapitole 24 nasleduje v kapitole 25 príchod Ženícha, pričom príprava múdrych panien na tento slávny deň má teraz ten najväčší význam. Teraz potrebujeme čerstvú duchovnú mannu, pre tento čas zasľúbené a zjavené Slovo pre Nevestu, aby sa sama stala Nevestou Slova.