To, čo potrebujeme za každých okolností, je správne duchovné posúdenie. To, čo brat Branham povedal napríklad o roku 1977, ktorý niektorí tzv. komentátori označovali už dlho dopredu ohlasovali ako „mimoriadny rok jasania“, by samé o sebe nebolo bývalo také tragické, keby z toho bratia ako Pearry Green, Joseph Coleman a mnohí iní neurobili učenie a doslova nekázali „rok 1977“. To isté sa týka aj všetkých ďalších sporných bodov, z ktorých vznikli zvláštne učenia. Mám ešte kazety s výrokmi týchto bratov a modrú brožúru s nadpisom „Po roku 1977“. Na jednej nahrávke kazateľ Coleman z plných pľúc kričal: „Nič na to nedbám, či pred alebo v roku 1977, ja pôjdem nahor!“ Ak doteraz nezomrel, býva ešte stále v okolí New Yorku. Kazateľ Green ma tým najhorším spôsobom karhal, pretože som odmietol akceptovať učenie, že rok 1977 bude ten posledný. Z milosti Božej som zostal stáť na Slove, že nikto nepozná čas ani hodinu. Obvinil ma, že som sa postavil nad proroka, a tvrdil s plnou vážnosťou: „Predpoveď proroka sa rovná proroctvu.“ Pretože som odmietol všetky jeho nebiblické argumenty, odišiel odo mňa spolu zo svojou ženou a troma dcérami bez toho, aby sa rozlúčil. Takéto škodlivé učenia vznikli, pretože nepovolaní zneužili rôzne citáty. A ani jeden z bratov, ktorí zišli zo správnej cesty, dodnes neurobil žiadnu opravu. Duch klamu ich drží v bláznovstve bez toho, aby si to uvedomovali.

V máji 1976, práve keď som šiel okolo Božieho domu, som počul Pána, prehovoriť počuteľným hlasom: „Môj služobník, odober sa na vedľajší pozemok, zasväť Mi ho a stavaj na ňom, lebo budú prichádzať ľudia z celého sveta…“ Ako vždy, keď Pán prehovoril, zostal som prekvapene stáť na mieste. Už sa stmievalo, otočil som sa a odobral sa malou bránkou, ktorá vedie na parkovisko nákupného centra, na vedľajší pozemok, pokľakol som v kroví a posvätil som ho Pánu. Od roku 1977/78 stoja na Jemu posvätenom pozemku dve misijné budovy. Neustále prichádzajú ľudia z celého sveta – v jednom zhromaždení boli ľudia z 36 krajín – a odtiaľto sa staráme o Boží ľud skoro zo všetkých krajín sveta. Nikdy som nemohol veriť tomu, že by rokom 1977 malo všetko skončiť, a po tom, ako mi Pán z neba koncom mája 1976 dal takýto príkaz, už vôbec nie. Ešte stále platia slová, že máme pracovať, dokiaľ Pán nepríde, a nikto nedokáže stanoviť čas Jeho návratu.

Isté výroky brat Branham povedal, aby mohli zablúdiť všetci, ktorí sa nedržia písaného Slova. Na základe citátov fantazírujú úplne bez biblické základu a ani si nedajú námahu skúmať vec v Písme. Avšak len tak mohla byť zjavená sejba odporu. Vo kázaní „Sejba odporu“ poukázal brat Branham na bratov, ktorí sa dostanú pod falošnú inšpiráciu, pričom sa pri predkladaní svojich téz považujú za duchovných, či zbožných: „Povstalo všetko možné, museli sme mať to a ono a založiť opäť novú skupinu. Vystúpil niekto, kto povedal: „On príde na bielom oblaku“. Iný tvrdil: „On príde na bielom koni.“ A už vznikli dve rôzne skupiny. Čo je to? Odpor bol zasiaty.“ Tak dnes nepriateľ tým najnábožnejším spôsobom rozsieva svoju vlastnú sejbu odporu. Tak vznikli uprostred zvesti rôzne skupiny, totiž tým, že z citátov vytvorili mimoriadne učenia. Bibliu odkladajú bokom, výroky, ktoré sa im hodia do konceptu sú vytrhávané zo súvislosti a vznikajú zvláštne učenia predstavované ako mimoriadne svätá vec. Takíto kazatelia potom služobníka Slova nepustia za kazateľnicu.

Jedna skupina napríklad učí, že sedem hromov je už zjavených; druhá, že budú zjavené bezprostredne pred návratom Krista. Žiadna z nich nechce mať s tou druhou nič spoločné, označujú sa navzájom ako prevrátené a nevedia, že obidve sú semenom odporu, pretože stoja mimo Slova Božieho, pretože Božou sejbou je vždy Božie Slovo. Muži tohoto druhu, ktorí vystupujú so zvláštnymi zjaveniami, sú sami v rozpoltenosti a zasievajú do druhých, ktorí ich počúvajú, tú istú sejbu odporu. Nechceme sa tu však bližšie zaoberať všetkými nebiblickými učeniami, ktoré sú v obehu v rôznych táboroch v rámci posolstva, aby sme sami seba pre ľuďmi nezosmiešňovali.

Klasické poznávacie znamenie všetkých týchto ľudí, ktorí opustili biblický základ, je stále to isté: hľadia späť a hovoria o tom, čo Boh konal v minulosti – samozrejme len skrze proroka – a čo bude konať v budúcnosti, ale prechádzajú s pohŕdaním okolo toho, čo On koná v súčasnosti. Nesú všetky vlastnosti učených Písma, ktorí sa odvolávali na prorokov a dokonca sa posadili na stolicu Mojžišovu, napriek tomu boli nazvaní slepými vodcami slepých. Oni sa, ako sejba odporu, odlúčili od tela Kristovho, ktoré zostáva v Slove. Brat Branham v uvedenom kázaní povedal: „Neustále sa poukazuje na to, čo Boh konal a čo bude konať. Ale to, čo On práve koná, si nevšímajú. Tak sa vnášajú dovnútra rozpory.“ Len o niekoľko riadkov ďalej volá tento muž poslaný od Boha: „Boh nám daj mužov, ktorí nie sú zviazaní s ničím iným len s Bohom a Jeho Slovom. Mužov, ktorí o tom hovoria pravdu. Presne to potrebujeme. Čo sme urobili? Zasiali rozpor. Siali sme vietor, teraz žneme búrku.“

Počas týchto takmer tridsiatich rokov sa prehnalo krajinami mnoho vetrov učenia. Prosté duše boli zavedené do bludu, pretože boli vedené k zvláštnej úcte voči prorokovi, o ktorom sa im kázalo, avšak bázeň pred Bohom a Jeho Slovom zostala úplne bez povšimnutia. Ale skutočne vyvolení nemôžu byť zvedení. Oni vedia, že prvé zvedenie prišlo v záhrade Eden od toho zlého tým, že Slovo Pána nesprávne vyložil a nezopakoval ho presne tak, ako vyšlo z úst Všemohúceho. Posledné zvedenie sa udeje rovnakým spôsobom teraz v poslednom prebudení. Pavol píše: „Ja dôverujem vo vás v Pánovi, že nebudete nič iné myslieť. Ale ten, kto vás nepokojí (vedie do bláznovstva, podľa nem. prekladu), ponesie odsudok, nech je on ktokoľvek.“ (Gal 5:10) Pre zvedených ešte nádej existuje, ale pre tých, ktorí do bludu uvádzajú nie: „Moji bratia, keby niekto medzi vami zablúdil od pravdy, a keby ho niekto obrátil, nech vie, že ten, kto obrátil hriešnika (priestupníka Slova) od jeho bludnej cesty, zachránil jeho dušu od smrti a prikryje množstvo hriechov.“ (Jk 5:19-20)

Ľudia zavedení do bludu, sa cítia oslobodení, majú dojem, že sú slobodní, pretože nepatria do Cirkvi ani k nejakému obecenstvu a môžu si robiť, čo chcú. Necítia sa byť viazaní tým, čo im osobne hovorí Písmo ani tým, čo svedčí prorok.

Sejbu odporu máme v Svätom Písme jasne opísanú. Sú to ľudia, ktorí chodia po ceste Kainovej. To znamená, že sú naplnení nenávisťou, nosia v sebe závisť a žiarlivosť. V Božích očiach sú to vrahovia bratov. Nemajú v praxi vyžívanú skutočnú bratskú lásku – milujú slovami a zabíjajú skutkom. Ako písal apoštol Ján, milujú spôsobom Kainovým, ktorý bol od zlého a zabil svojho brata. Kážu a hovoria o dokonalej láske, praktizujú ale dokonalú nenávisť, nastoľujú staré nepriateľstvo, a tak popierajú úplné zmierenie a odpustenie. Dokonca ich vyznanie hriechov končí tak, že sú obvinení iní. Apoštol Júda ďalej pokračuje a píše, že takí muži sa zaplietli do poblúdenia Balámovho, to znamená, že hľadia po peniazoch, a ako Kóre povstávajú proti Bohom povereným služobníkom. Všetky tieto znaky sú také zrejmé, že to nemôže zakryť ani to najšikovnešie maskovanie. Vlastne už tu môže každý sám rozpoznať čím a kým podľa Slova je.

To, čo sa stalo na samom začiatku a potom sa opakovalo v každom prebudení, sa deje aj teraz. Každý sa musí sám skúšať, aby vedel, kde stojí a k akej skupine patrí. Tu neplatí vyznanie vznešenými slovami, tu hovoria skutočnosti, ktoré sú zjavované v praktickom živote. Ten, kto je z Boha, pozná, čo On konal, má účasť na tom, čo On koná teraz, a bude môcť prežiť to, čo bude ešte konať – až do úplného dokončenia.

To, čo potrebujeme za každých okolností, je správne duchovné posúdenie. To, čo brat Branham povedal napríklad o roku 1977, ktorý niektorí tzv. komentátori označovali už dlho dopredu ohlasovali ako „mimoriadny rok jasania“, by samé o sebe nebolo bývalo také tragické, keby z toho bratia ako Pearry Green, Joseph Coleman a mnohí iní neurobili učenie a doslova nekázali „rok 1977“. To isté sa týka aj všetkých ďalších sporných bodov, z ktorých vznikli zvláštne učenia. Mám ešte kazety s výrokmi týchto bratov a modrú brožúru s nadpisom „Po roku 1977“. Na jednej nahrávke kazateľ Coleman z plných pľúc kričal: „Nič na to nedbám, či pred alebo v roku 1977, ja pôjdem nahor!“ Ak doteraz nezomrel, býva ešte stále v okolí New Yorku. Kazateľ Green ma tým najhorším spôsobom karhal, pretože som odmietol akceptovať učenie, že rok 1977 bude ten posledný. Z milosti Božej som zostal stáť na Slove, že nikto nepozná čas ani hodinu. Obvinil ma, že som sa postavil nad proroka, a tvrdil s plnou vážnosťou: „Predpoveď proroka sa rovná proroctvu.“ Pretože som odmietol všetky jeho nebiblické argumenty, odišiel odo mňa spolu zo svojou ženou a troma dcérami bez toho, aby sa rozlúčil. Takéto škodlivé učenia vznikli, pretože nepovolaní zneužili rôzne citáty. A ani jeden z bratov, ktorí zišli zo správnej cesty, dodnes neurobil žiadnu opravu. Duch klamu ich drží v bláznovstve bez toho, aby si to uvedomovali.

V máji 1976, práve keď som šiel okolo Božieho domu, som počul Pána, prehovoriť počuteľným hlasom: „Môj služobník, odober sa na vedľajší pozemok, zasväť Mi ho a stavaj na ňom, lebo budú prichádzať ľudia z celého sveta…“ Ako vždy, keď Pán prehovoril, zostal som prekvapene stáť na mieste. Už sa stmievalo, otočil som sa a odobral sa malou bránkou, ktorá vedie na parkovisko nákupného centra, na vedľajší pozemok, pokľakol som v kroví a posvätil som ho Pánu. Od roku 1977/78 stoja na Jemu posvätenom pozemku dve misijné budovy. Neustále prichádzajú ľudia z celého sveta – v jednom zhromaždení boli ľudia z 36 krajín – a odtiaľto sa staráme o Boží ľud skoro zo všetkých krajín sveta. Nikdy som nemohol veriť tomu, že by rokom 1977 malo všetko skončiť, a po tom, ako mi Pán z neba koncom mája 1976 dal takýto príkaz, už vôbec nie. Ešte stále platia slová, že máme pracovať, dokiaľ Pán nepríde, a nikto nedokáže stanoviť čas Jeho návratu.

Isté výroky brat Branham povedal, aby mohli zablúdiť všetci, ktorí sa nedržia písaného Slova. Na základe citátov fantazírujú úplne bez biblické základu a ani si nedajú námahu skúmať vec v Písme. Avšak len tak mohla byť zjavená sejba odporu. Vo kázaní „Sejba odporu“ poukázal brat Branham na bratov, ktorí sa dostanú pod falošnú inšpiráciu, pričom sa pri predkladaní svojich téz považujú za duchovných, či zbožných: „Povstalo všetko možné, museli sme mať to a ono a založiť opäť novú skupinu. Vystúpil niekto, kto povedal: „On príde na bielom oblaku“. Iný tvrdil: „On príde na bielom koni.“ A už vznikli dve rôzne skupiny. Čo je to? Odpor bol zasiaty.“ Tak dnes nepriateľ tým najnábožnejším spôsobom rozsieva svoju vlastnú sejbu odporu. Tak vznikli uprostred zvesti rôzne skupiny, totiž tým, že z citátov vytvorili mimoriadne učenia. Bibliu odkladajú bokom, výroky, ktoré sa im hodia do konceptu sú vytrhávané zo súvislosti a vznikajú zvláštne učenia predstavované ako mimoriadne svätá vec. Takíto kazatelia potom služobníka Slova nepustia za kazateľnicu.

Jedna skupina napríklad učí, že sedem hromov je už zjavených; druhá, že budú zjavené bezprostredne pred návratom Krista. Žiadna z nich nechce mať s tou druhou nič spoločné, označujú sa navzájom ako prevrátené a nevedia, že obidve sú semenom odporu, pretože stoja mimo Slova Božieho, pretože Božou sejbou je vždy Božie Slovo. Muži tohoto druhu, ktorí vystupujú so zvláštnymi zjaveniami, sú sami v rozpoltenosti a zasievajú do druhých, ktorí ich počúvajú, tú istú sejbu odporu. Nechceme sa tu však bližšie zaoberať všetkými nebiblickými učeniami, ktoré sú v obehu v rôznych táboroch v rámci posolstva, aby sme sami seba pre ľuďmi nezosmiešňovali.

Klasické poznávacie znamenie všetkých týchto ľudí, ktorí opustili biblický základ, je stále to isté: hľadia späť a hovoria o tom, čo Boh konal v minulosti – samozrejme len skrze proroka – a čo bude konať v budúcnosti, ale prechádzajú s pohŕdaním okolo toho, čo On koná v súčasnosti. Nesú všetky vlastnosti učených Písma, ktorí sa odvolávali na prorokov a dokonca sa posadili na stolicu Mojžišovu, napriek tomu boli nazvaní slepými vodcami slepých. Oni sa, ako sejba odporu, odlúčili od tela Kristovho, ktoré zostáva v Slove. Brat Branham v uvedenom kázaní povedal: „Neustále sa poukazuje na to, čo Boh konal a čo bude konať. Ale to, čo On práve koná, si nevšímajú. Tak sa vnášajú dovnútra rozpory.“ Len o niekoľko riadkov ďalej volá tento muž poslaný od Boha: „Boh nám daj mužov, ktorí nie sú zviazaní s ničím iným len s Bohom a Jeho Slovom. Mužov, ktorí o tom hovoria pravdu. Presne to potrebujeme. Čo sme urobili? Zasiali rozpor. Siali sme vietor, teraz žneme búrku.“

Počas týchto takmer tridsiatich rokov sa prehnalo krajinami mnoho vetrov učenia. Prosté duše boli zavedené do bludu, pretože boli vedené k zvláštnej úcte voči prorokovi, o ktorom sa im kázalo, avšak bázeň pred Bohom a Jeho Slovom zostala úplne bez povšimnutia. Ale skutočne vyvolení nemôžu byť zvedení. Oni vedia, že prvé zvedenie prišlo v záhrade Eden od toho zlého tým, že Slovo Pána nesprávne vyložil a nezopakoval ho presne tak, ako vyšlo z úst Všemohúceho. Posledné zvedenie sa udeje rovnakým spôsobom teraz v poslednom prebudení. Pavol píše: „Ja dôverujem vo vás v Pánovi, že nebudete nič iné myslieť. Ale ten, kto vás nepokojí (vedie do bláznovstva, podľa nem. prekladu), ponesie odsudok, nech je on ktokoľvek.“ (Gal 5:10) Pre zvedených ešte nádej existuje, ale pre tých, ktorí do bludu uvádzajú nie: „Moji bratia, keby niekto medzi vami zablúdil od pravdy, a keby ho niekto obrátil, nech vie, že ten, kto obrátil hriešnika (priestupníka Slova) od jeho bludnej cesty, zachránil jeho dušu od smrti a prikryje množstvo hriechov.“ (Jk 5:19-20)

Ľudia zavedení do bludu, sa cítia oslobodení, majú dojem, že sú slobodní, pretože nepatria do Cirkvi ani k nejakému obecenstvu a môžu si robiť, čo chcú. Necítia sa byť viazaní tým, čo im osobne hovorí Písmo ani tým, čo svedčí prorok.

Sejbu odporu máme v Svätom Písme jasne opísanú. Sú to ľudia, ktorí chodia po ceste Kainovej. To znamená, že sú naplnení nenávisťou, nosia v sebe závisť a žiarlivosť. V Božích očiach sú to vrahovia bratov. Nemajú v praxi vyžívanú skutočnú bratskú lásku – milujú slovami a zabíjajú skutkom. Ako písal apoštol Ján, milujú spôsobom Kainovým, ktorý bol od zlého a zabil svojho brata. Kážu a hovoria o dokonalej láske, praktizujú ale dokonalú nenávisť, nastoľujú staré nepriateľstvo, a tak popierajú úplné zmierenie a odpustenie. Dokonca ich vyznanie hriechov končí tak, že sú obvinení iní. Apoštol Júda ďalej pokračuje a píše, že takí muži sa zaplietli do poblúdenia Balámovho, to znamená, že hľadia po peniazoch, a ako Kóre povstávajú proti Bohom povereným služobníkom. Všetky tieto znaky sú také zrejmé, že to nemôže zakryť ani to najšikovnešie maskovanie. Vlastne už tu môže každý sám rozpoznať čím a kým podľa Slova je.

To, čo sa stalo na samom začiatku a potom sa opakovalo v každom prebudení, sa deje aj teraz. Každý sa musí sám skúšať, aby vedel, kde stojí a k akej skupine patrí. Tu neplatí vyznanie vznešenými slovami, tu hovoria skutočnosti, ktoré sú zjavované v praktickom živote. Ten, kto je z Boha, pozná, čo On konal, má účasť na tom, čo On koná teraz, a bude môcť prežiť to, čo bude ešte konať – až do úplného dokončenia.