Po pohrebe brata Branhama, ešte večer toho istého dňa, prehovoril znenazdania Duch Boží viackrát počuteľne v mojom srdci: „Teraz nastal tvoj čas, aby si rozdával pokrm.“ Nasledujúci deň som požiadal viacerých amerických bratov o rozhovor a trval na tom, aby kázania, ktoré dovtedy boli len na zvukových páskach, boli od tejto doby vydávané ako brožúry, aby tak slúžili ako predlohy pre preklad. Tak začalo toto dielo, vlastne sa v ňom bez prerušenia pokračovalo. V tejto súvislosti stojí sa povšimnutie, že brat Branham nikdy nepovedal, že by sa rozdávanie pokrmu malo uskutočňovať z Jeffersonville alebo Tusconu. Brat Pearry Green mi pred rokmi v mojom dome povedal: „Brat Frank, ty môžeš ukázať na deň, v ktorom ťa Pán povolal: ja to nemôžem a ani žiadny iný brat.“ Potom si začal utierať slzy a objal ma.

Vtedy som si ešte neuvedomoval význam slova z Ámosa 8:11, že Boh pošle na zem hlad po počutí Slova, a ani význam spomenutého Slova z Matúša 24. V tej dobe som nemal ešte ani potuchy o význame podobenstva, že Jozef musel toľko trpieť zo strany svojich bratov a potom v čase hladu mohol zachovať pri živote tých, ktorí ho zradili, zavrhli, zapreli a predali. Podľa najlepšieho vedomia a svedomia som vykonal dvojnásobné poverenie, ktoré mi bolo dané: po prvé zvestovať Slovo Božie a po druhé rozdávať pokrm.

Súbežne s celosvetovým zvestovaním Slova som sa staral o to, aby kázania brata Branhama boli zverejňované v mnohých jazykoch. Základom môjho zvestovania bolo a je jedine Slovo Božie, Biblia, tak v kázaniach, ako aj vo všetkých mojich publikáciách. Taktiež všetky kázania brata Branhama som ponechal tak, ako sú, bez toho, aby som vytrhával určité výroky zo súvislosti a robil z nich učenie. Vo všetkých tých rokoch som jasne rozlišoval medzi neomylnou prorockou službou ako „znamením Mesiáša“ a tým, čo to znamená, ak brat Branham, rovnako ako Pavol, povedal niečo sám od seba. Apoštol píše napríklad: „A ženatým, poťažne vydatým prikazujem nie ja, ale Pán…“ a potom pokračuje: „A ostatným hovorím ja, nie Pán…“ (1Kor 7:10-12).

V 14. kapitole cítime, ako apoštol kladie celú božskú váhu na svoje inšpirované výroky. Sú tu vyzývaní dokonca proroci a tí s darmi Ducha, „nech pozná, čo vám píšem, že sú to prikázania Pána…“ (v. 37).

V 1. Timoteovi 2:4 dodáva, že Božia vôľa je, aby boli všetci ľudia spasení a prišli k poznaniu pravdy. Pokračuje: „Chcem teda (podľa nemeckého prekladu Mengeho: „Moja vôľa je…“), aby sa muži modlili na každom mieste a pozdvihovali sväté ruky bez hnevu a bez pochybovania…“ (v. 8) Iste i to, čo Pavol sám od seba nariadil, bolo vo vôli Božej.

Apoštol dosvedčuje v 1. Tim. 1:12: „A ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristu Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma povážil za verného a postavil do služby.“ (podľa nem. prekladu Mengeho: „aby ma v službe Svojej postavil”). Pavol nemal len službu, ktorá zodpovedá piatim úradom v Cirkvi, on bol Pánom priamo dosadený do služby spojenej so spásnymi dejinami. Napriek tomu rozlišoval medzi tým, čo mohol povedať na základe Božieho Slova ako TAK HOVORÍ PÁN, a medzi tým, čo povedal ako Boží muž na základe svojho poznania. V súvislosti s kázaním si navždy musíme dobre zapamätať: TAK HOVORÍ PÁN je len to, čo nachádzame v Božom napísanom Slove – Biblii! Služba Pavla mala ten najväčší význam z hľadiska plánu spásy, aj keď tu a tam podľa poznania povedal niečo sám zo seba. To isté sa týka aj zasľúbenej a mimoriadnej služby brata Branhama. Učenia, ktoré boli pre novozákonnú Cirkev v Božom poverení ustanovené na začiatku, v dobe apoštolov, platia až do konca.

Po pohrebe brata Branhama, ešte večer toho istého dňa, prehovoril znenazdania Duch Boží viackrát počuteľne v mojom srdci: „Teraz nastal tvoj čas, aby si rozdával pokrm.“ Nasledujúci deň som požiadal viacerých amerických bratov o rozhovor a trval na tom, aby kázania, ktoré dovtedy boli len na zvukových páskach, boli od tejto doby vydávané ako brožúry, aby tak slúžili ako predlohy pre preklad. Tak začalo toto dielo, vlastne sa v ňom bez prerušenia pokračovalo. V tejto súvislosti stojí sa povšimnutie, že brat Branham nikdy nepovedal, že by sa rozdávanie pokrmu malo uskutočňovať z Jeffersonville alebo Tusconu. Brat Pearry Green mi pred rokmi v mojom dome povedal: „Brat Frank, ty môžeš ukázať na deň, v ktorom ťa Pán povolal: ja to nemôžem a ani žiadny iný brat.“ Potom si začal utierať slzy a objal ma.

Vtedy som si ešte neuvedomoval význam slova z Ámosa 8:11, že Boh pošle na zem hlad po počutí Slova, a ani význam spomenutého Slova z Matúša 24. V tej dobe som nemal ešte ani potuchy o význame podobenstva, že Jozef musel toľko trpieť zo strany svojich bratov a potom v čase hladu mohol zachovať pri živote tých, ktorí ho zradili, zavrhli, zapreli a predali. Podľa najlepšieho vedomia a svedomia som vykonal dvojnásobné poverenie, ktoré mi bolo dané: po prvé zvestovať Slovo Božie a po druhé rozdávať pokrm.

Súbežne s celosvetovým zvestovaním Slova som sa staral o to, aby kázania brata Branhama boli zverejňované v mnohých jazykoch. Základom môjho zvestovania bolo a je jedine Slovo Božie, Biblia, tak v kázaniach, ako aj vo všetkých mojich publikáciách. Taktiež všetky kázania brata Branhama som ponechal tak, ako sú, bez toho, aby som vytrhával určité výroky zo súvislosti a robil z nich učenie. Vo všetkých tých rokoch som jasne rozlišoval medzi neomylnou prorockou službou ako „znamením Mesiáša“ a tým, čo to znamená, ak brat Branham, rovnako ako Pavol, povedal niečo sám od seba. Apoštol píše napríklad: „A ženatým, poťažne vydatým prikazujem nie ja, ale Pán…“ a potom pokračuje: „A ostatným hovorím ja, nie Pán…“ (1Kor 7:10-12).

V 14. kapitole cítime, ako apoštol kladie celú božskú váhu na svoje inšpirované výroky. Sú tu vyzývaní dokonca proroci a tí s darmi Ducha, „nech pozná, čo vám píšem, že sú to prikázania Pána…“ (v. 37).

V 1. Timoteovi 2:4 dodáva, že Božia vôľa je, aby boli všetci ľudia spasení a prišli k poznaniu pravdy. Pokračuje: „Chcem teda (podľa nemeckého prekladu Mengeho: „Moja vôľa je…“), aby sa muži modlili na každom mieste a pozdvihovali sväté ruky bez hnevu a bez pochybovania…“ (v. 8) Iste i to, čo Pavol sám od seba nariadil, bolo vo vôli Božej.

Apoštol dosvedčuje v 1. Tim. 1:12: „A ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristu Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma povážil za verného a postavil do služby.“ (podľa nem. prekladu Mengeho: „aby ma v službe Svojej postavil”). Pavol nemal len službu, ktorá zodpovedá piatim úradom v Cirkvi, on bol Pánom priamo dosadený do služby spojenej so spásnymi dejinami. Napriek tomu rozlišoval medzi tým, čo mohol povedať na základe Božieho Slova ako TAK HOVORÍ PÁN, a medzi tým, čo povedal ako Boží muž na základe svojho poznania. V súvislosti s kázaním si navždy musíme dobre zapamätať: TAK HOVORÍ PÁN je len to, čo nachádzame v Božom napísanom Slove – Biblii! Služba Pavla mala ten najväčší význam z hľadiska plánu spásy, aj keď tu a tam podľa poznania povedal niečo sám zo seba. To isté sa týka aj zasľúbenej a mimoriadnej služby brata Branhama. Učenia, ktoré boli pre novozákonnú Cirkev v Božom poverení ustanovené na začiatku, v dobe apoštolov, platia až do konca.