V Starom zákone Boh hovoril a konal skrze Svojich služobníkov a prorokov. V Novom zákone zjavil Svoju radu Svojim svätým apoštolom a prorokom (Efežanom 3:5). Ako proroci videli vo videniach to, čo sa Boh chystal vykonať a ako služobníci konali to, čo im On prikázal. Toto miesto Písma zostáva pravdou:

„Lebo Pán nečiní ničoho, krome keď zjavil Svoju tajnú radu Svojim služobníkom prorokom.“ (Amos 3:7)

V Novom zákone sa Pavol predstavuje ako služobník a apoštol v prvom verši prvého listu:

„Pavel, služobník Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha, ktoré vopred zasľúbil skrze Svojich prorokov vo Svätých Písmach…“ (Rimanom 1:1–12)

Jakob sa predstavil takto:

„Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista služobník, dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspore, posiela pozdravenie.“ (Jakoba 1:1)

Peter sa predstavil takto:

„Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým ktorí dostali s nami rovnocennú vieru v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista…“ (2. Petrova 1:1)

Apoštol Ján obdržal Zjavenie ako služobník, aby skrze neho všetci služobníci obdržali rovnaké zjavenie: „Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal Svojim služobníkom, čo sa musí udiať najskôr, a on pošlúc ho po Svojom anjelovi ukázal v znameniach Svojmu služobníkovi Jánovi…“  (Zjavenie 1:1)

A v poslednej kapitole je to taktiež potvrdené: „A riekol mi: Tieto slová sú verné a pravdivé. A Pán Boh svätých (duchov) a prorokov poslal Svojho anjela, aby ukázal Svojim služobníkom, čo sa musí stať najskôr. A hľa, prídem skoro! Blahoslavený, kto ostríha slová proroctva tejto knihy.“  (Zjavenie 22:6-7)

Keď sa jedná o službu, tak dokonca aj náš Pán a Spasiteľ musel byť služobníkom: „Hľa, Môj Služobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu Moja duša! Dám Svojho Ducha na Neho, vynášať bude národom súd. Nebude kričať ani nepovýši ani nedá počuť na ulici Svojho hlasu.“ (Izaiáš 42:1–2)

V ev. Matúša 12:18–21 máme naplnenie: „Hľa, Môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo Mojej duši, položím Svojho Ducha na Neho, a bude zvestovať národom súd; nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici Jeho hlasu; nalomenej trstiny nedolomí a tlejúci knôt nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu…“ Víťazstvo! Amen!

„Z námahy svojej duše uvidí výsledok, nasýti sa. Svojou známosťou ospravedlní spravodlivý Môj Služobník mnohých a ich neprávosti On ponesie.“ (Izaiáš 53:11)

Pán sa stal služobníkom, aby v poslušnosti dokonal veľké dielo spásy. „… a súc v spôsobe nájdený ako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža.“ (Filipänom 2:8)

Peter bol skrze svoje povolanie apoštol a vykonaním božského poverenia služobníkom.

Tak to bolo aj s apoštolmi Jánom a Jakobom – skrze svoje povolanie a poverenie boli apoštolmi a pri vykonávaní svojich povinností boli služobníkmi Krista. Pán povedal: „Hľa, posielam vás…“ (ev. Matúša 10:16) „…ako Môj Otec poslal Mňa, tak posielam Ja vás.“ (ev. Jána 20:21) Pre budovanie Boh ustanovil do Svojej Cirkvi apoštolov, prorokov, učiteľov, evanjelistov a pastierov.

Apoštoli a proroci prijali priame, osobné povolanie – bez toho nemôže existovať žiadne poverenie.

Pavol mohol povedať: „A stalo sa mi, keď som išiel a blížil sa Damašku, tak okolo poludnia, že zrazu zablesklo z neba veliké svetlo vôkol mňa…“  (Skutky 22:6) Povolanie vyžaduje božský účel: „A on povedal: Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil, aby si poznal Jeho vôľu a videl toho Spravodlivého a počul hlas z Jeho úst … Idi, lebo Ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.“  (Skutky 22:14+21)

Každý Boží služobník vedel, čo má robiť. Ján Krstiteľ mohol povedať: „A ja som ho neznal, ale Ten, ktorý ma poslal krstiť vodou, Ten mi povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha, a že zostáva na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Svätým Duchom.“ (ev. Jána 1:33)

Brat Branham mohol presne zopakovať, čo mu bolo 11. júna 1933 povedané a taktiež to, čo mu nebeský posol povedal 7. mája 1946, spolu so slovami: „Neboj sa, bol som k tebe poslaný z prítomnosti Božej…” Ale čo by nám ako Cirkvi Božej pomohlo, ak by sme vedeli len to, čo Pán učinil v minulosti, aké úlohy spojil s rôznymi povereniami, až po brata Branhama, ale nemali by sme účasť na tom, čo On koná práve teraz?

V Starom zákone Boh hovoril a konal skrze Svojich služobníkov a prorokov. V Novom zákone zjavil Svoju radu Svojim svätým apoštolom a prorokom (Efežanom 3:5). Ako proroci videli vo videniach to, čo sa Boh chystal vykonať a ako služobníci konali to, čo im On prikázal. Toto miesto Písma zostáva pravdou: 

„Lebo Pán nečiní ničoho, krome keď zjavil Svoju tajnú radu Svojim služobníkom prorokom.“ (Amos 3:7)

V Novom zákone sa Pavol predstavuje ako služobník a apoštol v prvom verši prvého listu: 

„Pavel, služobník Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha, ktoré vopred zasľúbil skrze Svojich prorokov vo Svätých Písmach…“ (Rimanom 1:1–12)

Jakob sa predstavil takto: 

„Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista služobník, dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspore, posiela pozdravenie.“ (Jakoba 1:1)

Peter sa predstavil takto: 

„Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým ktorí dostali s nami rovnocennú vieru v spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista…“ (2. Petrova 1:1)

Apoštol Ján obdržal Zjavenie ako služobník, aby skrze neho všetci služobníci obdržali rovnaké zjavenie: „Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal Svojim služobníkom, čo sa musí udiať najskôr, a on pošlúc ho po Svojom anjelovi ukázal v znameniach Svojmu služobníkovi Jánovi…“  (Zjavenie 1:1)

A v poslednej kapitole je to taktiež potvrdené: „A riekol mi: Tieto slová sú verné a pravdivé. A Pán Boh svätých (duchov) a prorokov poslal Svojho anjela, aby ukázal Svojim služobníkom, čo sa musí stať najskôr. A hľa, prídem skoro! Blahoslavený, kto ostríha slová proroctva tejto knihy.“  (Zjavenie 22:6-7)

Keď sa jedná o službu, tak dokonca aj náš Pán a Spasiteľ musel byť služobníkom: „Hľa, Môj Služobník, ktorého podopriem, môj vyvolený, v ktorom má záľubu Moja duša! Dám Svojho Ducha na Neho, vynášať bude národom súd. Nebude kričať ani nepovýši ani nedá počuť na ulici Svojho hlasu.“ (Izaiáš 42:1–2)

V ev. Matúša 12:18–21 máme naplnenie: „Hľa, Môj služobník, ktorého som vyvolil, môj milovaný, v ktorom sa zaľúbilo Mojej duši, položím Svojho Ducha na Neho, a bude zvestovať národom súd; nebude sa vadiť ani nebude kričať, ani nikto nepočuje na ulici Jeho hlasu; nalomenej trstiny nedolomí a tlejúci knôt nevyhasí, dokiaľ neprivedie súdu k víťazstvu…“ Víťazstvo! Amen!

„Z námahy svojej duše uvidí výsledok, nasýti sa. Svojou známosťou ospravedlní spravodlivý Môj Služobník mnohých a ich neprávosti On ponesie.“ (Izaiáš 53:11)

Pán sa stal služobníkom, aby v poslušnosti dokonal veľké dielo spásy. „… a súc v spôsobe nájdený ako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža.“ (Filipänom 2:8)

Peter bol skrze svoje povolanie apoštol a vykonaním božského poverenia služobníkom.

Tak to bolo aj s apoštolmi Jánom a Jakobom – skrze svoje povolanie a poverenie boli apoštolmi a pri vykonávaní svojich povinností boli služobníkmi Krista. Pán povedal: „Hľa, posielam vás…“ (ev. Matúša 10:16) „…ako Môj Otec poslal Mňa, tak posielam Ja vás.“ (ev. Jána 20:21) Pre budovanie Boh ustanovil do Svojej Cirkvi apoštolov, prorokov, učiteľov, evanjelistov a pastierov.

Apoštoli a proroci prijali priame, osobné povolanie – bez toho nemôže existovať žiadne poverenie.

Pavol mohol povedať: „A stalo sa mi, keď som išiel a blížil sa Damašku, tak okolo poludnia, že zrazu zablesklo z neba veliké svetlo vôkol mňa…“  (Skutky 22:6) Povolanie vyžaduje božský účel: „A on povedal: Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil, aby si poznal Jeho vôľu a videl toho Spravodlivého a počul hlas z Jeho úst … Idi, lebo Ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.“  (Skutky 22:14+21)

Každý Boží služobník vedel, čo má robiť. Ján Krstiteľ mohol povedať: „A ja som ho neznal, ale Ten, ktorý ma poslal krstiť vodou, Ten mi povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha, a že zostáva naŇom, to je Ten, ktorý krstí Svätým Duchom.“ (ev. Jána 1:33)

Brat Branham mohol presne zopakovať, čo mu bolo 11. júna 1933 povedané a taktiež to, čo mu nebeský posol povedal 7. mája 1946, spolu so slovami: „Neboj sa, bol som k tebe poslaný z prítomnosti Božej…” Ale čo by nám ako Cirkvi Božej pomohlo, ak by sme vedeli len to, čo Pán učinil v minulosti, aké úlohy spojil s rôznymi povereniami, až po brata Branhama, ale nemali by sme účasť na tom, čo On koná práve teraz?