Žiadny muž Boží nesvedčí sám o sebe, ale o tom čo Pán povedal a vykonal. Ja som bol Pánom taktiež opakovane oslovený ako „môj služobník“ – prvýkrát 2. apríla 1962: „Môj služobník, tvoj čas pre toto miesto skoro pominie. Pošlem ťa do iných miest zvestovať Moje Slovo…“ Toto je tak pravda, ako že Boh žije, a podľa toho som konal počas posledných 50 rokov na základe priameho Božieho poverenia a vôle. Je dobre známe, že Pán taktiež povedal: „Môj služobník, ulož pokrm, pretože prichádza veľký hlad … potom budeš stáť uprostred ľudu a rozdávať pokrm…“

„Môj služobník, na základe ev. Matúša 24:45–47 som ťa určil k tomu, aby si rozdával pokrm…“ Slovo nášho Pána sa muselo teraz naplniť, veď Pán Sám povedal: „Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad Svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas?“ On vedel, kedy sa to má stať.

Tu je reč o múdrom služobníkovi, ktorého Pán poveril. Tak je to napísané, tak to Pán Sám povedal. Je to príkaz hodiny rozdávať duchovný pokrm všetkým služobníkom tak, aby aj oni mali účasť na jeho rozdávaní. To náleží k Božiemu plánu spásy, ktorému zostávame verní.

Brat Branham predsa na základe pokynov Pána pokrm uskladnil. Nebola to náhoda, že 1. apríla 1962 povedal, že Pán mu prikázal necestovať do Švajčiarska, ale namiesto toho uskladniť pokrm. Nebola náhoda, že 2. apríla 1962 mi Pán prikázal pokrm uskladniť. Nebola náhoda, že 3. decembra 1962 v prítomnosti dvoch svedkov prorok povedal: „Brat Frank, pokrm, ktorý máš uskladniť, je zasľúbené Slovo pre tento čas. Pokrm je v kázaniach, ktoré sa nahrávajú na pásky, ale počkaj s rozdávaním pokrmu, kým neobdržíš jeho zvyšok.“ Taktiež nie je náhoda, že Boh v Amosovi 8:11 oznámil, že pošle duchovný hlad počuť Jeho Slová. Takže ani v našom čase Boh neučinil nič bez toho, aby najprv nezjavil Svoju radu Svojmu služobníkovi a prorokovi ako aj Jeho služobníkom, apoštolom (Amos 3:7, Efežanom 3:5)

Nie je náhoda, že v Matúšovi 24 Pán najprv hovorí o všetkom, čo sa stane a potom prechádza priamo na najdôležitejší text pre Cirkev (verše 45–47). Tieto verše Pán vyslovil nahlas a dôrazne. Áno, a potom prichádza časť v kapitole 25:1–12. Pre toto aktuálne obdobie sú toto dve najdôležitejšie miesta Písma. Teraz sú medzi vyvolanými múdre a bláznivé panny. Múdre budú rešpektovať službu určenú Bohom, mať účasť na čistom duchovnom pokrme a budú naplnené a zapečatené Svätým Duchom.

Boli aj iné prežitia, pri ktorých ma Pán oslovil prikazujúcim hlasom „Môj služobník“ a dal mi priame pokyny. Kedykoľvek si na ne spomeniem, uvedomím si obrovskú zodpovednosť spojenú s priamym poverením. Som tiež len človek závislý na Božej milosti. Ale keď sa jedná o službu, učinil som všetko podľa Pánovho príkazu: osobne som kázal Slovo Božie vo viac ako 150 krajinách, prinášal som zvesť skrze mnohé televízne a rozhlasové stanice po celom svete a takto som rozdával duchovný pokrm. Aj keď je všeobecne známe, že som po odchode brata Branhama niesol zvesť do sveta, dovoľte mi to ešte raz povedať pre všetkých nových. Ktokoľvek má Ducha pravdy, bude veriť, tí čo majú ducha zvodu, tomu nebudú môcť veriť. Priame poverenie, ktoré je spojené s plánom spásy, môže byť a bude prijaté a verené len tými, ktorí skutočne sú v kráľovstve Božom a sú časťou Cirkvi-Nevesty.

Je nám jasné, že priame povolanie a poverenie je spojené s najväčšou zodpovednosťou, ktorá v Cirkvi Božej existuje. Sme si taktiež vedomí, že nás apoštol varoval pre bratmi, ktorí spôsobujú rozdelenia skrze falošné učenia (Rimanom 16:17). V 2. Korinťanom 11, kde vyjadruje starosť o predstavenie čistej panny Kristu, sa zároveň sťažuje na bratov, nazývajúc ich falošnými apoštolmi, ľstivými robotníkmi, ktorí sa pretvarujú. V kapitole 13 opakovane napomína tých verných veriacich: „Nechajte sa napraviť…“  (verš 11, podľa nem. prekladu).

Galatskému zboru vo všetkej úprimnosti napísal: „…ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.“

V liste Efežanom 4 hovoril o vetre rôznych učení nazývajúc ich schytralosťou ľudí. Áno, a v 2. Timoteovi 2:16–22 písal o rúhavom a prázdnom blábolení, ktoré bude narastať do väčšej bezbožnosti a zmieňuje Hymenea a Filéta, ktorých učenie, že vzkriesenie už bolo, sa rozožiera ako rakovina. Nedeje sa teraz to isté skrze rôzne falošné učenia? Až dodnes nespôsobilo pravé učenie žiadne rozdelenie, naopak, všetky služby, ktoré dal Boh, slúžia ku budovaniu tela Ježiša Krista (Efežanom 4).

Pavol mal zodpovednosť, mal povolanie, poverenie a priamu úlohu. Pre neho bola Cirkev Božia stĺpom a základom pravdy (1. Timoteovi 3:15). Cieľ svojho zvestovania zhrnul v 1. Korinťanom 9:1–3:

„Či nie som apoštol? Či nie som slobodný? Či som nevidel Ježiša Krista, nášho Pána? Či nie ste vy mojím dielom v Pánovi? Ak iným nie som apoštolom, ale vám som. Lebo pečaťou môjho apoštolstva ste vy v Pánovi. Mojou obranou pred tými, ktorí ma súdia, je toto…“

„…tak bude Moje Slovo, ktoré vyjde z Mojich úst; nenavráti sa ku Mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.“  (Izaiáš 55:11)

Žiadny muž Boží nesvedčí sám o sebe, ale o tom čo Pán povedal a vykonal. Ja som bol Pánom taktiež opakovane oslovený ako „môj služobník“ – prvýkrát 2. apríla 1962: „Môj služobník, tvoj čas pre toto miesto skoro pominie. Pošlem ťa do iných miest zvestovať Moje Slovo…“ Toto je tak pravda, ako že Boh žije, a podľa toho som konal počas posledných 50 rokov na základe priameho Božieho poverenia a vôle. Je dobre známe, že Pán taktiež povedal: „Môj služobník, ulož pokrm, pretože prichádza veľký hlad … potom budeš stáť uprostred ľudu a rozdávať pokrm…“

„Môj služobník, na základe ev. Matúša 24:45–47 som ťa určil k tomu, aby si rozdával pokrm…“ Slovo nášho Pána sa muselo teraz naplniť, veď Pán Sám povedal: „Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad Svojou čeľaďou, aby im dával pokrm načas?“ On vedel, kedy sa to má stať.

Tu je reč o múdrom služobníkovi, ktorého Pán poveril. Tak je to napísané, tak to Pán Sám povedal. Je to príkaz hodiny rozdávať duchovný pokrm všetkým služobníkom tak, aby aj oni mali účasť na jeho rozdávaní. To náleží k Božiemu plánu spásy, ktorému zostávame verní.

Brat Branham predsa na základe pokynov Pána pokrm uskladnil. Nebola to náhoda, že 1. apríla 1962 povedal, že Pán mu prikázal necestovať do Švajčiarska, ale namiesto toho uskladniť pokrm. Nebola náhoda, že 2. apríla 1962 mi Pán prikázal pokrm uskladniť. Nebola náhoda, že 3. decembra 1962 v prítomnosti dvoch svedkov prorok povedal: „Brat Frank, pokrm, ktorý máš uskladniť, je zasľúbené Slovo pre tento čas. Pokrm je v kázaniach, ktoré sa nahrávajú na pásky, ale počkaj s rozdávaním pokrmu, kým neobdržíš jeho zvyšok.“ Taktiež nie je náhoda, že Boh v Amosovi 8:11 oznámil, že pošle duchovný hlad počuť Jeho Slová. Takže ani v našom čase Boh neučinil nič bez toho, aby najprv nezjavil Svoju radu Svojmu služobníkovi a prorokovi ako aj Jeho služobníkom, apoštolom (Amos 3:7, Efežanom 3:5)

Nie je náhoda, že v Matúšovi 24 Pán najprv hovorí o všetkom, čo sa stane a potom prechádza priamo na najdôležitejší text pre Cirkev (verše 45–47). Tieto verše Pán vyslovil nahlas a dôrazne. Áno, a potom prichádza časť v kapitole 25:1–12. Pre toto aktuálne obdobie sú toto dve najdôležitejšie miesta Písma. Teraz sú medzi vyvolanými múdre a bláznivé panny. Múdre budú rešpektovať službu určenú Bohom, mať účasť na čistom duchovnom pokrme a budú naplnené a zapečatené Svätým Duchom.

Boli aj iné prežitia, pri ktorých ma Pán oslovil prikazujúcim hlasom „Môj služobník“ a dal mi priame pokyny. Kedykoľvek si na ne spomeniem, uvedomím si obrovskú zodpovednosť spojenú s priamym poverením. Som tiež len človek závislý na Božej milosti. Ale keď sa jedná o službu, učinil som všetko podľa Pánovho príkazu: osobne som kázal Slovo Božie vo viac ako 150 krajinách, prinášal som zvesť skrze mnohé televízne a rozhlasové stanice po celom svete a takto som rozdával duchovný pokrm. Aj keď je všeobecne známe, že som po odchode brata Branhama niesol zvesť do sveta, dovoľte mi to ešte raz povedať pre všetkých nových. Ktokoľvek má Ducha pravdy, bude veriť, tí čo majú ducha zvodu, tomu nebudú môcť veriť. Priame poverenie, ktoré je spojené s plánom spásy, môže byť a bude prijaté a verené len tými, ktorí skutočne sú v kráľovstve Božom a sú časťou Cirkvi-Nevesty.

Je nám jasné, že priame povolanie a poverenie je spojené s najväčšou zodpovednosťou, ktorá v Cirkvi Božej existuje. Sme si taktiež vedomí, že nás apoštol varoval pre bratmi, ktorí spôsobujú rozdelenia skrze falošné učenia (Rimanom 16:17). V 2. Korinťanom 11, kde vyjadruje starosť o predstavenie čistej panny Kristu, sa zároveň sťažuje na bratov, nazývajúc ich falošnými apoštolmi, ľstivými robotníkmi, ktorí sa pretvarujú. V kapitole 13 opakovane napomína tých verných veriacich: „Nechajte sa napraviť…“  (verš 11, podľa nem. prekladu).

Galatskému zboru vo všetkej úprimnosti napísal: „…ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.“

V liste Efežanom 4 hovoril o vetre rôznych učení nazývajúc ich schytralosťou ľudí. Áno, a v 2. Timoteovi 2:16–22 písal o rúhavom a prázdnom blábolení, ktoré bude narastať do väčšej bezbožnosti a zmieňuje Hymenea a Filéta, ktorých učenie, že vzkriesenie už bolo, sa rozožiera ako rakovina. Nedeje sa teraz to isté skrze rôzne falošné učenia? Až dodnes nespôsobilo pravé učenie žiadne rozdelenie, naopak, všetky služby, ktoré dal Boh, slúžia ku budovaniu tela Ježiša Krista (Efežanom 4).

Pavol mal zodpovednosť, mal povolanie, poverenie a priamu úlohu. Pre neho bola Cirkev Božia stĺpom a základom pravdy (1. Timoteovi 3:15). Cieľ svojho zvestovania zhrnul v 1. Korinťanom 9:1–3: 

„Či nie som apoštol? Či nie som slobodný? Či som nevidel Ježiša Krista, nášho Pána? Či nie ste vy mojím dielom v Pánovi? Ak iným nie som apoštolom, ale vám som. Lebo pečaťou môjho apoštolstva ste vy v Pánovi. Mojou obranou pred tými, ktorí ma súdia, je toto…“

„…tak bude Moje Slovo, ktoré vyjde z Mojich úst; nenavráti sa ku Mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, načo ho pošlem.“ (Izaiáš 55:11)