Na rozdiel od kritikov, ktorí chcú spochybniť všetko nadprirodzené v živote a službe brata Branhama, fanatickí nasledovníci z neho učinili viac ako človeka.

Hneď po pohrebe proroka 11. apríla som 12. a 13. apríla 1966 požiadal bratov v Jeffersonville, aby prepísali a vytlačili kázania zaznamenané na páskach, aby mohli byť preložené do iných jazykov. To sa dialo pod značkou „Vydavateľstvo hovoreného slova“ (Spoken Word Publications). Roy Borders, ktorého som osobne poznal, a ktorý bol tajomníkom brata Branhama, za to prevzal zodpovednosť. Všetci bratia z New Yorku, Tucsonu alebo Texasu boli na ceste domov, pretože boli sklamaní, že očakávané vzkriesenie proroka v tú Veľkonočnú nedeľu neprišlo.

Pojem „hovorené slovo“ (Spoken Word) zostal nezmenený až do začiatku 80-tych rokov. Vtedy začalo obdobie, v ktorom bolo otvorene vykonávané prehlasovanie proroka za Boha a za hlas zo Zjavenia 10:7, ktorý bol odvtedy „hlas Boží“. (Voice of God) Každé slovo proroka bolo teraz slovom Božím, dokonca aj ak povedal „a-a-a-a“. Tak to malo byť tlačené a prekladané. Zrazu boli všetky príbehy, ktoré rozprával, slová Božie, a tak vznikol kult človeka. Brat Branham bol nazvaný „hlasom Božím“ a všetko, čo povedal, bolo považované za Slovo Božie. To bolo založené na autorite 1. Korinťanom 7, kde Pavol hovorí o oboch veciach, o svojom názore a o tom, čo povedal Pán: „A ženatým, poťažne vydatým, prikazujem, nie ja, ale Pán…“ Aj keď sám Pavol učinil rozdiel medzi tým, čo povedal Pán a tým, čo povedal on, odvtedy malo byť oboje platné ako priame Slovo Božie. Pavol však len dával radu z dôvodu ťažkostí v tom čase (verš 26) a dokonca napísal: „Ale to hovorím, bratia, že čas je krátky, aby ostatne aj tí, ktorí majú ženy, boli, ako keby ich nemali…“ (verš 29).

William M. Branham nebol len prorok, bol aj človek ako všetci ostatní. Desať rokov som s ním bol v osobnom kontakte, telefonoval som s ním z Krefeldu, viezol sa s ním v jednom aute, keď šoféroval, jedol a pil som s ním, a taktiež som ako svedok videl a počul neomylnú službu v Európe a USA. Uchoval som si 21 listov od brata Branhama. Prvý má dátum 11. novembra 1958 a posledný 30. septembra 1965. A ako som opakovane vyjadril v mojich publikáciách, moja služba je priamo spojená s jeho službou ako služba nikoho iného na zemi. Dodnes nemohol žiadny brat dosvedčiť priame povolanie alebo deň a hodinu, čas a miesto alebo presné poverenie tak, ako to potvrdil prorok v mojom prípade 3. decembra 1962 v prítomnosti dvoch svedkov. Na jeho priamu požiadavku som kázal v jeho modlitebni v Jeffersonville v nedeľu 2. decembra počas ranných a večerných bohoslužieb.

Ale ak sa na začiatku bohoslužby, potom čo bolo prečítané miesto Písma na úvod, Biblia odkladá bokom a sú čítané len výroky z kázaní tak, aby sa niekomu hodili do konceptu, tak nemôžem a nesmiem zostať ticho. Ak je dnes medzi ľuďmi zvesti jedinou témou Branham a je hovorené: „Prorok povedal!“, „Prorok povedal!“, keď sú publikované zväzky kníh s príbehmi z jeho života, knihy s rôznymi rozhovormi a fotoalbumy s až 340 fotografiami, tak je to oslavovanie človeka, kult. Ak sa hrob stane pútnickým miestom a špeciálne miestnosti s osobnými predmetmi sa stanú relikviami, tak sa jedná o modlárstvo. To hovorím v plnej zodpovednosti pred Bohom.

Na rozdiel od kritikov, ktorí chcú spochybniť všetko nadprirodzené v živote a službe brata Branhama, fanatickí nasledovníci z neho učinili viac ako človeka.

Hneď po pohrebe proroka 11. apríla som 12. a 13. apríla 1966 požiadal bratov v Jeffersonville, aby prepísali a vytlačili kázania zaznamenané na páskach, aby mohli byť preložené do iných jazykov. To sa dialo pod značkou „Vydavateľstvo hovoreného slova“ (Spoken Word Publications). Roy Borders, ktorého som osobne poznal, a ktorý bol tajomníkom brata Branhama, za to prevzal zodpovednosť. Všetci bratia z New Yorku, Tucsonu alebo Texasu boli na ceste domov, pretože boli sklamaní, že očakávané vzkriesenie proroka v tú Veľkonočnú nedeľu neprišlo.

Pojem „hovorené slovo“ (Spoken Word) zostal nezmenený až do začiatku 80-tych rokov. Vtedy začalo obdobie, v ktorom bolo otvorene vykonávané prehlasovanie proroka za Boha a za hlas zo Zjavenia 10:7, ktorý bol odvtedy „hlas Boží“. (Voice of God) Každé slovo proroka bolo teraz slovom Božím, dokonca aj ak povedal „a-a-a-a“. Tak to malo byť tlačené a prekladané. Zrazu boli všetky príbehy, ktoré rozprával, slová Božie, a tak vznikol kult človeka. Brat Branham bol nazvaný „hlasom Božím“ a všetko, čo povedal, bolo považované za Slovo Božie. To bolo založené na autorite 1. Korinťanom 7, kde Pavol hovorí o oboch veciach, o svojom názore a o tom, čo povedal Pán: „A ženatým, poťažne vydatým, prikazujem, nie ja, ale Pán…“ Aj keď sám Pavol učinil rozdiel medzi tým, čo povedal Pán a tým, čo povedal on, odvtedy malo byť oboje platné ako priame Slovo Božie. Pavol však len dával radu z dôvodu ťažkostí v tom čase (verš 26) a dokonca napísal: „Ale to hovorím, bratia, žečas je krátky, aby ostatne aj tí, ktorí majú ženy, boli, ako keby ich nemali…“ (verš 29).

William M. Branham nebol len prorok, bol aj človek ako všetci ostatní. Desať rokov som s ním bol v osobnom kontakte, telefonoval som s ním z Krefeldu, viezol sa s ním v jednom aute, keď šoféroval, jedol a pil som s ním, a taktiež som ako svedok videl a počul neomylnú službu v Európe a USA. Uchoval som si 21 listov od brata Branhama. Prvý má dátum 11. novembra 1958 a posledný 30. septembra 1965. A ako som opakovane vyjadril v mojich publikáciách, moja služba je priamo spojená s jeho službou ako služba nikoho iného na zemi. Dodnes nemohol žiadny brat dosvedčiť priame povolanie alebo deň a hodinu, čas a miesto alebo presné poverenie tak, ako to potvrdil prorok v mojom prípade 3. decembra 1962 v prítomnosti dvoch svedkov. Na jeho priamu požiadavku som kázal v jeho modlitebni v Jeffersonville v nedeľu 2. decembra počas ranných a večerných bohoslužieb.

Ale ak sa na začiatku bohoslužby, potom čo bolo prečítané miesto Písma na úvod, Biblia odkladá bokom a sú čítané len výroky z kázaní tak, aby sa niekomu hodili do konceptu, tak nemôžem a nesmiem zostať ticho. Ak je dnes medzi ľuďmi zvesti jedinou témou Branham a je hovorené: „Prorok povedal!“, „Prorok povedal!“, keď sú publikované zväzky kníh s príbehmi z jeho života, knihy s rôznymi rozhovormi a fotoalbumy s až 340 fotografiami, tak je to oslavovanie človeka, kult. Ak sa hrob stane pútnickým miestom a špeciálne miestnosti s osobnými predmetmi sa stanú relikviami, tak sa jedná o modlárstvo. To hovorím v plnej zodpovednosti pred Bohom.