Izaiáš 40:3 opisuje službu Jána Krstiteľa: „Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Pánovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!“ Najprv to bolo zasľúbenie. Nasledujúce Slovo sa toho taktiež týka: „Hľa, posielam Svojho anjela, a upraví cestu pred Mojou tvárou.“ (Malachiáš 3:1a) Keď prišiel čas naplnenia, zasľúbenie sa stalo viditeľnou, počuteľnou a hmatateľnou realitou: „Bol človek, poslaný od Boha, ktorému bolo meno Ján. Ten prišiel na svedectvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho. “ (ev. Jána 1:6–7)

Na vrchole jeho služby za ním prišli poslovia z Jeruzalema s príkazom spýtať sa ho, kto je. On povedal: „Ja nie som Kristus. A opýtali sa ho: A čo teda? Či si ty Eliáš? A povedal: Nie som.“ – pretože podľa zasľúbenia z Malachiáša 4:5 mal Eliáš prísť na scénu tesne pred strašným dňom Pána. Poslovia sa ďalej pýtali: „Či si ty ten prorok? A odpovedal: Nie.“ Otázka neznela: „Si prorok?“ ale sa špeciálne odvolávala na zasľúbenie z 5. Mojžišovej 18:15–19: „Či si ty ten prorok?“ (ev. Jána 1:19–27)

Zasľúbenie súvisiace s Mesiášom ako prorokom znelo: „Proroka im vzbudím sprostred ich bratov, ako si ty, a vložím Svoje slová do Jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. A stane sa, že ten, kto by nepočúval na Moje slová, ktoré bude hovoriť v Mojom mene, ponesie svoju vinu, a Ja to budem vyhľadávať od neho.“ (5. Mojžišova 18:18–19)

Ján bol prorok, ale nebol ten Prorok. Bol viac ako proroci Starého zákona, ktorí Spasiteľa predpovedali, pretože on ho predstavil. Ale nebol viac ako človek a najmenší v kráľovstve Božom bol väčší ako on (ev. Matúša 11:9–11). Skrze túto jedinečnú službu bol vybudovaný most medzi Starým a Novým zákonom, preto je napísané: „Zákon i proroci až po Jána: odvtedy sa zvestuje kráľovstvo Božie, a každý sa nasilu tisne do neho.“ (ev. Lukáša 16:16) Skrze vyliatie Svätého Ducha kráľovstvo Božie zostúpilo s veľkou mocou, nastalo založenie novozákonnej Cirkvi a prví sa do neho nasilu tlačili.

O Ježišovi, Mesiášovi, je napísané: „Vtedy mnohí zo zástupu počujúc to slovo hovorili: Toto je vpravde ten prorok. Iní hovorili: Toto je Kristus.“  (ev. Jána 7:40–41)

Mesiáš ako Syn človeka nebol len nejaký prorok, On bol „ten Prorok“. On bol „ten Prorok“, zasľúbený Spasiteľ – Ježiš Kristus, náš Pán. Peter vedel, že zasľúbenie Starého zákona ukazovalo na Neho, „Lebo Mojžiš povedal otcom: Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete počúvať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť…“ (Skutky 3:22)

Štefan sa na Neho taktiež odvolával: „Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, spomedzi vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať.“ (Skutky 7:37)

V 5. Mojžišovej je ako protiklad k „tomu Prorokovi“ zmienený aj iný prorok, ktorého Boh pošle (kapitoly 20-22). Aby bol ukázaný rozdiel medzi ním a „tým Prorokom“ je ukázaná omylnosť iného proroka v protiklade s neomylnosťou „toho Boha-Proroka“„Ale prorok, ktorý by sa spupne odvážil hovoriť slovo v Mojom mene, to, čoho som mu neprikázal hovoriť, a ktorý by hovoril v mene iných bohov, ten prorok zomrie. A keby si povedal vo svojom srdci: Ako poznáme slovo, ktoré nehovoril Pán? Keby hovoril prorok nejaké slovo v mene Pánovom, a nestalo by sa to slovo ani by neprišlo, to je to slovo, ktoré nehovoril Pán, v spupnosti hovoril ho prorok, nebudeš sa ho báť.“  (5. Mojžišova 18:20–22)

Pravý prorok zostáva pravým prorokom dokonca aj keď povie niečo ako ľudská bytosť, na čo nedostal priamy príkaz od Boha. Je nám veľmi jasne povedané, kedy Boh hovoril skrze proroka a kedy prorok hovoril sám za seba. „…Keby hovoril prorok nejaké slovo v mene Pánovom, a nestalo by sa to slovo ani by neprišlo, to je to slovo, ktoré nehovoril Pán…“ Musíme prijať platnosť aj tohoto miesta Písma a nechať ho stáť tak, ako je napísané.

18. januára 1963 brat Branham povedal: „Som smrteľný a robím chyby. On je nesmrteľný, neomylný. On musí dodržať Svoje Slovo, ale je nemusím dodržiavať moje.“ Rovnako ako Ján Krstiteľ, bol brat Branham zasľúbený prorok, ale zároveň človek, ktorý rád rybárčil, ktorý strávil mnoho času na poľovačke. Preto zvesť, ktorú musel priniesť ľudu Božiemu nie je to, čo povedal ako človek, ale slová, ktoré Boh skrze neho hovoril.

Izaiáš 40:3 opisuje službu Jána Krstiteľa: „Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Pánovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!“ Najprv to bolo zasľúbenie. Nasledujúce Slovo sa toho taktiež týka: „Hľa, posielam Svojho anjela, a upraví cestu pred Mojou tvárou.“ (Malachiáš 3:1a) Keď prišiel čas naplnenia, zasľúbenie sa stalo viditeľnou, počuteľnou a hmatateľnou realitou: „Bol človek, poslaný od Boha, ktorému bolo meno Ján. Ten prišiel na svedectvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho. “ (ev. Jána 1:6–7)

Na vrchole jeho služby za ním prišli poslovia z Jeruzalema s príkazom spýtať sa ho, kto je. On povedal: „Ja nie som Kristus. A opýtali sa ho: A čo teda? Či si ty Eliáš? A povedal: Nie som.“ – pretože podľa zasľúbenia z Malachiáša 4:5 mal Eliáš prísť na scénu tesne pred strašným dňom Pána. Poslovia sa ďalej pýtali: „Či si ty ten prorok? A odpovedal: Nie.“ Otázka neznela: „Si prorok?“ ale sa špeciálne odvolávala na zasľúbenie z 5. Mojžišovej 18:15–19: „Či si ty ten prorok?“ (ev. Jána 1:19–27)

Zasľúbenie súvisiace s Mesiášom ako prorokom znelo: „Proroka im vzbudím sprostred ich bratov, ako si ty, a vložím Svoje slová do Jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. A stane sa, že ten, kto by nepočúval na Moje slová, ktoré bude hovoriť v Mojom mene, ponesie svoju vinu, a Ja to budem vyhľadávať od neho.“ (5. Mojžišova 18:18–19)

Ján bol prorok, ale nebol ten Prorok. Bol viac ako proroci Starého zákona, ktorí Spasiteľa predpovedali, pretože on ho predstavil. Ale nebol viac ako človek a najmenší v kráľovstve Božom bol väčší ako on (ev. Matúša 11:9–11). Skrze túto jedinečnú službu bol vybudovaný most medzi Starým a Novým zákonom, preto je napísané: „Zákon i proroci až po Jána: odvtedy sa zvestuje kráľovstvo Božie, a každý sa nasilu tisne do neho.“ (ev. Lukáša 16:16) Skrze vyliatie Svätého Ducha kráľovstvo Božie zostúpilo s veľkou mocou, nastalo založenie novozákonnej Cirkvi a prví sa do neho nasilu tlačili.

O Ježišovi, Mesiášovi, je napísané: „Vtedy mnohí zo zástupu počujúc to slovo hovorili: Toto je vpravde ten prorok. Iní hovorili: Toto je Kristus.“  (ev. Jána 7:40–41)

Mesiáš ako Syn človeka nebol len nejaký prorok, On bol „ten Prorok“. On bol „ten Prorok“, zasľúbený Spasiteľ – Ježiš Kristus, náš Pán. Peter vedel, že zasľúbenie Starého zákona ukazovalo na Neho, „Lebo Mojžiš povedal otcom: Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete počúvať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť…“ (Skutky 3:22)

Štefan sa na Neho taktiež odvolával: „Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, spomedzi vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať.“ (Skutky 7:37)

V 5. Mojžišovej je ako protiklad k „tomu Prorokovi“ zmienený aj iný prorok, ktorého Boh pošle (kapitoly 20-22). Aby bol ukázaný rozdiel medzi ním a „tým Prorokom“ je ukázaná omylnosť iného proroka v protiklade s neomylnosťou „toho Boha-Proroka“ „Ale prorok, ktorý by sa spupne odvážil hovoriť slovo v Mojom mene, to, čoho som mu neprikázal hovoriť, a ktorý by hovoril v mene iných bohov, ten prorok zomrie. A keby si povedal vo svojom srdci: Ako poznáme slovo, ktoré nehovoril Pán? Keby hovoril prorok nejaké slovo v mene Pánovom, a nestalo by sa to slovo ani by neprišlo, to je to slovo, ktoré nehovoril Pán, v spupnosti hovoril ho prorok, nebudeš sa ho báť.“  (5. Mojžišova 18:20–22)

Pravý prorok zostáva pravým prorokom dokonca aj keď povie niečo ako ľudská bytosť, na čo nedostal priamy príkaz od Boha. Je nám veľmi jasne povedané, kedy Boh hovoril skrze proroka a kedy prorok hovoril sám za seba. „…Keby hovoril prorok nejaké slovo v mene Pánovom, a nestalo by sa to slovo ani by neprišlo, to je to slovo, ktoré nehovoril Pán…“ Musíme prijať platnosť aj tohoto miesta Písma a nechať ho stáť tak, ako je napísané.

1. januára 1963 brat Branham povedal: „Som smrteľný a robím chyby. On je nesmrteľný, neomylný. On musí dodržať Svoje Slovo, ale je nemusím dodržiavať moje.“ Rovnako ako Ján Krstiteľ, bol brat Branham zasľúbený prorok, ale zároveň človek, ktorý rád rybárčil, ktorý strávil mnoho času na poľovačke. Preto zvesť, ktorú musel priniesť ľudu Božiemu nie je to, čo povedal ako človek, ale slová, ktoré Boh skrze neho hovoril.