Najväčší poklad, ktorý môžeme držať v našich rukách, je napísané Božie Slovo, pretože nebesia a zem pominú, ale Božie Slovo ostáva naveky. V ňom nám Boh zjavil Svoj úplný plán s ľudstvom. Najprv zaznelo hovorené Slovo prorokom a bolo napísané. Neskôr Pán použil apoštolov, ktorí nám zanechali svoje svedectvo. Tak nám ostalo zachované oboje: Starý i Nový zákon. V Starom nachádzame tieňové obrazy, pokyny a zasľúbenia, v Novom premáhajúcu správu o tom, ako sa všetky zodpovedajúce biblické miesta do bodky a presne naplnili.

Nový zákon započal naplnením proroctiev. Ján Krstiteľ bol zasľúbený prorok, náš Pán bol zasľúbený Spasiteľ. Pravá viera je ukotvená v zasľúbenom Slove. Narodenie Ježiša Krista, Jeho život, Jeho služba, Jeho utrpenie a umieranie – všetko až po zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie – sa stalo presne tak, ako to proroci predpovedali. Boh nechal napísať celý priebeh dejín už stovky a tisícky rokov dopredu. Pisatelia dejín zachytili udalosti potom, čo sa udiali, Boh však vedel poznal koniec už pred začiatkom a preto mohol všetko dopredu nechať zapísať. Aké nádherné!

Pri prvom príchode nášho Pána a Spasiteľa sa naplnilo viac ako sto proroctiev, od zasľúbenia v 1. Mojžišovej 3:15 o semene ženy, ktoré príde, aby hadovi rozdrtilo hlavu, až po Malachiáša 3:1, že Pán príde do Svojho svätého chrámu. Mnohí by určite žasli, ako často je v Novom zákone odkaz na Starý zákon, ak by si v ňom označili miesta, v ktorých stojí: „ako je napísané“ alebo „ako hovorí Písmo“, prípadne „aby sa naplnilo, čo Boh hovoril skrze ústa prorokov“. V ev. Lukáša 24 vyložil zmŕtvychvstalý Kristus obom učeníkom na ceste do Emaus všetky biblické miesta, ktoré sa na Neho vzťahovali – od Mojžiša až po všetkých prorokov. To isté by učinil i dnes. Kto chce vedieť, čo má Boh v úmysle, musí v Biblii nájsť zodpovedajúce zasľúbenia.

Boh koná všetko podľa Svojho Slova a hovorí ľuďom: „Lebo Moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami ani Moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin. Lebo o koľko vyššie sú nebesia než zem, o toľko sú vyššie Moje cesty než vaše cesty a Moje myšlienky než vaše myšlienky.“ [Iz 55:8-9] Smieme však zvolať ako Mojžiš: „A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, prosím, oznám mi Svoju cestu, aby som Ťa poznal, aby som našiel milosť v Tvojich očiach, a vidz, že tento národ je Tvojím ľudom.“ [2M 33:13] Kto nájde skutočne u Boha milosť, pozná Jeho cesty s Jeho ľudom a bude mať účasť na tom, čo On v tomto čase koná. Musíme skúmať Písmo ako nikdy predtým, aby sme si boli istí, čo musíme očakávať.

Vo všetkých cirkvách a slobodných zboroch sa prirodzene odvolávajú na Sväté Písmo. Každý hovorí: „Je napísané“, ale až príliš často je Slovo vykladané a prevracané, ako sa im páči t.j. vytrhnuté zo súvislosti. V tomto stave našiel Pán Ježiš náboženských učiteľov Jeho času. Bez toho, aby si toho boli vedomí, pozbavili pravé Božie Slovo moci a zotročili ľud vlastnými tradíciami a učeniami [Mk 7:13]. Satan nezapiera Božiu existenciu [Jak 2:19] ani Slovo [Lk 4:1-13] – majstrovsky však dokáže k Slovu pridať vlastné výklady alebo ho jednoducho spochybniť.

Ľudia môžu ustavične hovoriť: „Je napísané, je napísané…“, tým, že sa zhora až dole dekorujú miestami z Písma, a napriek tomu nemajú žiadne božské zjavenie a nachádzajú sa úplne mimo vôľu Božiu. Medzi zjavením a výkladom je taký rozdiel, ako je ďaleko nebo od zeme. To jedno pochádza od Boha, to druhé od satana – to jedno prináša život, to druhé smrť. Pokiaľ Adam a Eva verili Slovu Božiemu a jednali podľa neho, mali večný život. Keď však počúvali výklad starého hada, vrhli sa do smrti [1M 3]. Mnohí opustili strom života kvôli domnelému „poznaniu“. Považujú sa za múdrych, duchovne však zomreli a sú od Slova a tým od Boha odlúčení. Ako hovorí 2. Timoteovi 3:5, majú síce ešte formu pobožnosti, popierajú však jej moc.

Keď nepriateľ pokúšal Pána na púšti, odvolával sa na Slovo a povedal: „Je napísané…“ [Mt 4:6] Ježiš vedel, že to bolo vytrhnuté zo súvislosti a zakaždým ho odmietol tým, že hovoril: „Znova je písané…“ [Mt 4:7] Satan už od záhrady Eden používa tú istú taktiku a ponechá si ju až do konca. Zvádza ľudí tým, že dáva Písmu svoj vlastný výklad, pred čím 2. list Petra 1:20 výslovne varuje. Všetci falošní proroci [Mt 24:24] a všetci falošní apoštolovia [2Kor 11:13] sa predstavujú ako poslaní Kristom. Ak sa už sám satan sa objavuje ako anjel svetla, „ … nuž teda nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by boli služobníkmi spravodlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov.“ [2Kor 11:14-15] Falošne vykladanými a prevrátene použitými miestami Biblie sú kresťanské masy každého smeru nechtiac zvádzané na scestie.

Najväčší poklad, ktorý môžeme držať v našich rukách, je napísané Božie Slovo, pretože nebesia a zem pominú, ale Božie Slovo ostáva naveky. V ňom nám Boh zjavil Svoj úplný plán s ľudstvom. Najprv zaznelo hovorené Slovo prorokom a bolo napísané. Neskôr Pán použil apoštolov, ktorí nám zanechali svoje svedectvo. Tak nám ostalo zachované oboje: Starý i Nový zákon. V Starom nachádzame tieňové obrazy, pokyny a zasľúbenia, v Novom premáhajúcu správu o tom, ako sa všetky zodpovedajúce biblické miesta do bodky a presne naplnili.

Nový zákon započal naplnením proroctiev. Ján Krstiteľ bol zasľúbený prorok, náš Pán bol zasľúbený Spasiteľ. Pravá viera je ukotvená v zasľúbenom Slove. Narodenie Ježiša Krista, Jeho život, Jeho služba, Jeho utrpenie a umieranie – všetko až po zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie – sa stalo presne tak, ako to proroci predpovedali. Boh nechal napísať celý priebeh dejín už stovky a tisícky rokov dopredu. Pisatelia dejín zachytili udalosti potom, čo sa udiali, Boh však vedel poznal koniec už pred začiatkom a preto mohol všetko dopredu nechať zapísať. Aké nádherné!

Pri prvom príchode nášho Pána a Spasiteľa sa naplnilo viac ako sto proroctiev, od zasľúbenia v 1. Mojžišovej 3:15 o semene ženy, ktoré príde, aby hadovi rozdrtilo hlavu, až po Malachiáša 3:1, že Pán príde do Svojho svätého chrámu. Mnohí by určite žasli, ako často je v Novom zákone odkaz na Starý zákon, ak by si v ňom označili miesta, v ktorých stojí: „ako je napísané“ alebo „ako hovorí Písmo“, prípadne „aby sa naplnilo, čo Boh hovoril skrze ústa prorokov“. V ev. Lukáša 24 vyložil zmŕtvychvstalý Kristus obom učeníkom na ceste do Emaus všetky biblické miesta, ktoré sa na Neho vzťahovali – od Mojžiša až po všetkých prorokov. To isté by učinil i dnes. Kto chce vedieť, čo má Boh v úmysle, musí v Biblii nájsť zodpovedajúce zasľúbenia.

Boh koná všetko podľa Svojho Slova a hovorí ľuďom: „Lebo Moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami ani Moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Hospodin. Lebo o koľko vyššie sú nebesia než zem, o toľko sú vyššie Moje cesty než vaše cesty a Moje myšlienky než vaše myšlienky.“ [Iz 55:8-9] Smieme však zvolať ako Mojžiš: „A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, prosím, oznám mi Svoju cestu, aby som Ťa poznal, aby som našiel milosť v Tvojich očiach, a vidz, že tento národ je Tvojím ľudom.“ [2M 33:13] Kto nájde skutočne u Boha milosť, pozná Jeho cesty s Jeho ľudom a bude mať účasť na tom, čo On v tomto čase koná. Musíme skúmať Písmo ako nikdy predtým, aby sme si boli istí, čo musíme očakávať.

Vo všetkých cirkvách a slobodných zboroch sa prirodzene odvolávajú na Sväté Písmo. Každý hovorí: „Je napísané“, ale až príliš často je Slovo vykladané a prevracané, ako sa im páči t.j. vytrhnuté zo súvislosti. V tomto stave našiel Pán Ježiš náboženských učiteľov Jeho času. Bez toho, aby si toho boli vedomí, pozbavili pravé Božie Slovo moci a zotročili ľud vlastnými tradíciami a učeniami [Mk 7:13]. Satan nezapiera Božiu existenciu [Jak 2:19] ani Slovo [Lk 4:1-13] – majstrovsky však dokáže k Slovu pridať vlastné výklady alebo ho jednoducho spochybniť.

Ľudia môžu ustavične hovoriť: „Je napísané, je napísané…“, tým, že sa zhora až dole dekorujú miestami z Písma, a napriek tomu nemajú žiadne božské zjavenie a nachádzajú sa úplne mimo vôľu Božiu. Medzi zjavením a výkladom je taký rozdiel, ako je ďaleko nebo od zeme. To jedno pochádza od Boha, to druhé od satana – to jedno prináša život, to druhé smrť. Pokiaľ Adam a Eva verili Slovu Božiemu a jednali podľa neho, mali večný život. Keď však počúvali výklad starého hada, vrhli sa do smrti [1M 3]. Mnohí opustili strom života kvôli domnelému „poznaniu“. Považujú sa za múdrych, duchovne však zomreli a sú od Slova a tým od Boha odlúčení. Ako hovorí 2. Timoteovi 3:5, majú síce ešte formu pobožnosti, popierajú však jej moc.

Keď nepriateľ pokúšal Pána na púšti, odvolával sa na Slovo a povedal: „Je napísané…“ [Mt 4:6] Ježiš vedel, že to bolo vytrhnuté zo súvislosti a zakaždým ho odmietol tým, že hovoril: „Znova je písané…“ [Mt 4:7] Satan už od záhrady Eden používa tú istú taktiku a ponechá si ju až do konca. Zvádza ľudí tým, že dáva Písmu svoj vlastný výklad, pred čím 2. list Petra 1:20 výslovne varuje. Všetci falošní proroci [Mt 24:24] a všetci falošní apoštolovia [2Kor 11:13] sa predstavujú ako poslaní Kristom. Ak sa už sám satan sa objavuje ako anjel svetla, „ … nuž teda nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by boli služobníkmi spravodlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov.“ [2Kor 11:14-15] Falošne vykladanými a prevrátene použitými miestami Biblie sú kresťanské masy každého smeru nechtiac zvádzané na scestie.