Je napísané...

Napriek tomu, že veriaci Židia pri prvom príchode Krista svojho Mesiáša očakávali, náboženskí vodcovia nespoznali ani Jeho predchodcu a jeho službu, ani Mesiáša samotného. So Slovom Božím v ruke, činiac bohoslužby v chráme, Ho zavrhli. Nepochopiteľné však bolo: „ON prišiel k tým Svojím, tí Jeho Ho ale neprijali.“ [Jn 1] Aká hanba, že práve duchovní vodcovia boli ranení slepotou! Mali svoje vlastné výklady, ale nemali žiadne zjavenie o Slove, zasľúbenom pre ich čas.

Mohlo by sa teraz opakovať to isté? Je možné, že i naše bohoslužby sú už len tradíciou a naše evanjelizácie prijali formu zábavných programov? Je dokonale možné, že i dnes je kázané o Mesiášovi a tom, čo konať bude, bez toho, aby pochopili, čo koná práve teraz. Náboženskí vodcovia onoho dňa sa odvolávali na Abraháma a Mojžiša, nepoznali však, že sa pred ich očami napĺňa to, čo oni ohlasovali. Náš Pán im musel povedať: „Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste Mne….“ [Jn 5:46]

Práve tak je možné odvolávať sa na Petra, Pavla a osobnosti cirkevných dejín a aj tak nepoznať, čo Boh koná v tomto čase. Je nepochopiteľné, že títo svätí muži dňom i nocou čítali v Písme, a napriek tomu nevideli, že sa v ich čase stáva mnoho proroctiev realitou. Ježiš sám na to odkázal, keď v synagóge v Nazarete čítal z 53. kapitoly proroka Izaiáša a hovoril: „Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ [Lk 4:21]

Bezpochyby sa teraz blížime ku koncu konečnej doby. Znalci Svätého Písma očakávajú eschatologické udalosti v bezprostrednej budúcnosti. Znamenia času hovoria zreteľnou rečou: stav Cirkvi, návrat Izraelitov do zeme ich otcov, politický výboj – to všetko zreteľne poukazuje na blízky návrat Pána. Nemohlo sa stať, že Boh i v našej generácii už učinil niečo mocné, popri čom prešla väčšina pomimo?

Nie je ťažké posudzovať to minulé a zisťovať, čo iní učinili nesprávne. Práve tak môžeme vkladať veľké očakávanie do budúcnosti. Čo sa však deje v prítomnosti? Máme účasť na pôsobení Pána dnes? Existuje jedno Slovo v Písme, ktoré má kľúčovú funkciu: „Lebo Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil Svoju tajnú radu Svojim služobníkom prorokom.“ [Am 3:7] Celkom určite žijeme v tom najväčšom zo všetkých prorockých vekov. Existujú dve generácie so zvláštnou zodpovednosťou – tá jedna žila pri prvom príchode Krista; tá druhá je táto, v ktorej sa nachádzame teraz, pred druhým príchodom Krista. Tak ako Nový zákon naplnením biblického proroctva začal, tak sa naplnením biblického proroctva i skončí.

Nepotrebujeme žiadneho človeka, ktorý by nám predkladal svoje vlastné názory o mocných činoch, ktoré Boh bude konať. Také fantastické predstavy sa nikdy nestali a nestanú sa ani v budúcnosti. Čo potrebujeme, je jasné porozumenie toho, čo Boh vo Svojom Slove zasľúbil pre tento čas. Pretože toto je prorocké časové obdobie, môžeme určite počítať so zvláštnou prorockou službou. V minulosti Pán vždy pred neobvyklými udalosťami posielal mužov so špeciálnym príkazom. Pred potopou mal proroka Noého. O ňom čítame: „A Noe to učinil, urobil všetko presne tak, ako mu to Boh nariadil.“ [1M 6:22]. Pred zničením Sodomy a Gomory Pán navštívil Svojho proroka Abraháma [1M 18]. Vo verši 17 hovoril: „Mám pred Abrahámom utajiť, čo som si predsavzal?“ Pán sa odvolával v Lukášovi 17:26–30 na obe tieto doby a udalosti a v súvislosti so Svojím návratom povedal: „Práve tak to bude v deň, v ktorom sa Syn človeka zjaví.“ Boh sa nemôže zmeniť – je napísané: „Lebo ja Hospodin sa nemením…“ [Mal 3:6] Keď sa chystal naplniť zasľúbenie, ktoré dal Abrahámovi [1M 15:13], objavil sa v ohnivom kríku prorokovi Mojžišovi [2M 3]. ON mal Eliáša a Elizea, Jeremiáša a Daniela, Izaiáša a Ezechiela, atď. ON pôsobí vo všetkých dobách rovnakým spôsobom. Jeho rozhodnutia sú dokonalé!