Božie zasľúbené Slovo musí byť prežité, nie vysvetľované.

Božie prorocké Slovo musíme vidieť v jeho naplnení.

Náš Pán mal ako zasľúbený Vykupiteľ právo používať Sväté Písmo a satana Slovom biť. Práve tak majú túto autoritu aj biblicky veriaci, ktorí veria zasľúbenému Slovu pre tento čas, a môžu sa preto právom odvolávať na Písmo. Oprávnená otázka znie: Ako môžeme poznať, kde je kázané pravé Slovo a kto sú tí, ktorí boli samým Kristom poverení k tomu, aby hovorili v Jeho mene? Tým, ktorých Ježiš vyslal, povedal: „Kto vás prijíma, prijíma Mňa, a kto Mňa prijíma, prijíma toho, ktorý Ma poslal.“ [Mt 10:40] Ďalej povedal: „V pravde, v pravde hovorím vám: Kto potom, v prípade, že Ja niekoho pošlem ho príjme, ten prijíma Mňa…“ [J 13.20] Po Svojom vzkriesení potvrdil Svojím učeníkom ešte raz, že ich vyvolil k službe, keď povedal: „Tak, ako Mňa poslal Otec, tak posielam Ja vás.“ [J 20:21]

V prvotnej Cirkvi bol za Bohom povolaného považovaný len ten, kto dostal skutočné povolanie od samého Pána [Sk 22:14].

Každý pravý, Bohom zavolaný muž musí ako Pavel môcť povedať: „Ale vám oznamujem, bratia, že evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista.“ [Gal 1:11-12] Apoštol Peter nám podáva správu o tom, čo kázali: „Toto je ale to Slovo, ktoré vám ako evanjelium bolo zvestované.“ [1Pt 1:25 podľa nem. prekladu] Ten najmocnejší výrok učinil apoštol Ján: „My ale sme z Boha. Kto pozná Boha, ten nás počuje, kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha klamu.“ [1J 4:6]. Ľudské filozofovanie o Božom Slove nemá v kráľovstve Božom absolútne žiadne miesto. Muži Boží sú nositeľmi originálneho Slova, a tým čistého božského posolstva.

Ježiš, náš Pán, povedal: „Lebo ten, ktorého Boh poslal, hovorí Božie Slovo…“ [Jn 3:34] V ev. Jána 8:43 kladie otázku: „Prečo neznáte mojej reči?“ A dáva tiež hneď odpoveď: „Pretože nie ste schopní to, čo Moje Slová hovoria, ani len počúvať.“ [podľa nem. prekladu] Zákonníkom a farizejom vtedy musel vytknúť: „Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ Každý má možnosť sám na sebe zistiť, ako to s ním duchovne je: či verí a prijíma celé Slovo Božie bez akéhokoľvek vnútorného odporu, alebo či k nemu nemá vôbec žiaden vnútorný vzťah. Často síce býva v bohoslužbách krížom-krážom čítaný nejaký biblický text, potom však ten, kto káže, prednáša svoje vlastné myšlienky a neostáva v medziach Slova. Nadišiel čas na dôkladnú skúšku. Všetko, čo sa koná v náboženskej oblasti, musí byť porovnávané so Slovom Božím. Čo veríme a učíme s ním musí súhlasiť, ak to má pred Bohom obstáť.

Na základe zjavenia sa Pavel odobral do Jeruzalema, aby to, čo kázal, porovnal s pôvodným Slovom, ako bolo učené od počiatku. Vyložil evanjelium, ktoré zvestoval pohanom, aby zistil – ako sám povedal: „či moja práca nie je alebo nebola márna.“ [Gal 2:1-3]. Úspešná služba ešte nie je žiadnym dôkazom toho, že je zvestovanie správne. V Božích očiach dokonca neplatí ani vymetanie diablov, divy, prorokovanie, atď. [Mt 7:21-23] Ježiš nás dokonca varoval falošnými pomazanými konečnej doby: „Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budu konať veľké znamenia a divy, aby – pokiaľ by možné bolo – zviedli i vyvolených.“ [Mt 24:24] Preto je potrebné, aby bolo kázanie i prax porovnávané s pôvodným apoštolským učením, tak, ako to učinil Pavol.

Kvôli odchýleniu od Slova by náš Pán dnes povedal: „Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.“ [Mk 7:7] ČO SA NEDEJE PODĽA SLOVA, JE BOHOM ZAVRHNUTÉ. „Boh je Duch, a tí, ktorí Ho vzývajú, Ho musia vzývať v Duchu a v pravde.“ [Jn 4:24] Slovo pravdy a Duch pravdy pôsobia vždy spoločne. Duchovné nemôže a nesmie byť posudzované podľa ľudského uváženia. Kto chce rozumieť Bohu a Jeho programu, musí preskúmať Jeho neklamné Slovo, lebo v ňom je Božia vôľa plne zjavená.

Božie zasľúbené Slovo musí byť prežité, nie vysvetľované.

Božie prorocké Slovo musíme vidieť v jeho naplnení.

Náš Pán mal ako zasľúbený Vykupiteľ právo používať Sväté Písmo a satana Slovom biť. Práve tak majú túto autoritu aj biblicky veriaci, ktorí veria zasľúbenému Slovu pre tento čas, a môžu sa preto právom odvolávať na Písmo. Oprávnená otázka znie: Ako môžeme poznať, kde je kázané pravé Slovo a kto sú tí, ktorí boli samým Kristom poverení k tomu, aby hovorili v Jeho mene? Tým, ktorých Ježiš vyslal, povedal: „Kto vás prijíma, prijíma Mňa, a kto Mňa prijíma, prijíma toho, ktorý Ma poslal.“ [Mt 10:40] Ďalej povedal: „V pravde, v pravde hovorím vám: Kto potom, v prípade, že Ja niekoho pošlem ho príjme, ten prijíma Mňa…“ [J 13.20] Po Svojom vzkriesení potvrdil Svojím učeníkom ešte raz, že ich vyvolil k službe, keď povedal: „Tak, ako Mňa poslal Otec, tak posielam Ja vás.“ [J 20:21]

V prvotnej Cirkvi bol za Bohom povolaného považovaný len ten, kto dostal skutočné povolanie od samého Pána [Sk 22:14].

Každý pravý, Bohom zavolaný muž musí ako Pavel môcť povedať: „Ale vám oznamujem, bratia, že evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma nemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista.“ [Gal 1:11-12] Apoštol Peter nám podáva správu o tom, čo kázali: „Toto je ale to Slovo, ktoré vám ako evanjelium bolo zvestované.“ [1Pt 1:25 podľa nem. prekladu] Ten najmocnejší výrok učinil apoštol Ján: „My ale sme z Boha. Kto pozná Boha, ten nás počuje, kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha klamu.“ [1J 4:6]. Ľudské filozofovanie o Božom Slove nemá v kráľovstve Božom absolútne žiadne miesto. Muži Boží sú nositeľmi originálneho Slova, a tým čistého božského posolstva.

Ježiš, náš Pán, povedal: „Lebo ten, ktorého Boh poslal, hovorí Božie Slovo…“ [Jn 3:34] V ev. Jána 8:43 kladie otázku: „Prečo neznáte mojej reči?“ A dáva tiež hneď odpoveď: „Pretože nie ste schopní to, čo Moje Slová hovoria, ani len počúvať.“ [podľa nem. prekladu] Zákonníkom a farizejom vtedy musel vytknúť: „Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.“ Každý má možnosť sám na sebe zistiť, ako to s ním duchovne je: či verí a prijíma celé Slovo Božie bez akéhokoľvek vnútorného odporu, alebo či k nemu nemá vôbec žiaden vnútorný vzťah. Často síce býva v bohoslužbách krížom-krážom čítaný nejaký biblický text, potom však ten, kto káže, prednáša svoje vlastné myšlienky a neostáva v medziach Slova. Nadišiel čas na dôkladnú skúšku. Všetko, čo sa koná v náboženskej oblasti, musí byť porovnávané so Slovom Božím. Čo veríme a učíme s ním musí súhlasiť, ak to má pred Bohom obstáť.

Na základe zjavenia sa Pavel odobral do Jeruzalema, aby to, čo kázal, porovnal s pôvodným Slovom, ako bolo učené od počiatku. Vyložil evanjelium, ktoré zvestoval pohanom, aby zistil – ako sám povedal: „či moja práca nie je alebo nebola márna.“ [Gal 2:1-3]. Úspešná služba ešte nie je žiadnym dôkazom toho, že je zvestovanie správne. V Božích očiach dokonca neplatí ani vymetanie diablov, divy, prorokovanie, atď. [Mt 7:21-23] Ježiš nás dokonca varoval falošnými pomazanými konečnej doby: „Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budu konať veľké znamenia a divy, aby – pokiaľ by možné bolo – zviedli i vyvolených.“ [Mt 24:24] Preto je potrebné, aby bolo kázanie i prax porovnávané s pôvodným apoštolským učením, tak, ako to učinil Pavol.

Kvôli odchýleniu od Slova by náš Pán dnes povedal: „Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.“ [Mk 7:7] ČO SA NEDEJE PODĽA SLOVA, JE BOHOM ZAVRHNUTÉ. „Boh je Duch, a tí, ktorí Ho vzývajú, Ho musia vzývať v Duchu a v pravde.“ [Jn 4:24] Slovo pravdy a Duch pravdy pôsobia vždy spoločne. Duchovné nemôže a nesmie byť posudzované podľa ľudského uváženia. Kto chce rozumieť Bohu a Jeho programu, musí preskúmať Jeho neklamné Slovo, lebo v ňom je Božia vôľa plne zjavená.