Žiadosť po jednote bola v ľuďoch vždy. Pred Bohom však obstojí len to, čo je podľa Jeho vôle a čo sa uskutoční Ním určeným spôsobom. V prípade, že niekedy existovala nejaká doba, v ktorej musel byť Jeho ľud jedno, potom je to teraz. Ako má však táto jednota vyzerať? Taká dôležitá otázka môže byť spoľahlivo zodpovedaná len písaným Slovom Božím. Veľmi dlho sa ľudia pokúšali uskutočňovať svoje predstavy. Teraz by Boh chcel o tom Svojmu ľudu oznámiť čistú pravdu.

Volanie po jednote, po mieri a bezpečnosti sa stalo najdôležitejšou témou hodiny. Najvyššie hlavy štátov a vplyvní náboženskí vodcovia sa zjednocujú vo svojich snahách, aby dosiahli tento „ideálny stav“. I z rozličných kruhov „plného evanjelia“ je počuť volanie po skutočnej jednote v Duchu. Pritom sa opierajú o miesto z ev. Jána 17:21, kde sa Ježiš modlil za to: „ … aby všetci boli jedno.“ O kom tu Pán hovoril? Za koho sa modlil, aby boli jedno? Všetci, ktorí hovoria o jednote a čakajú na ňu, majú predsa otvorene rôzne pohnútky a ciele. Dokonca i antikrist bude toto Slovo používať a bude sa usilovať o svetovú, všetko zahrňujúcu jednotu.

V 1. Mojžišovej 11 čítame, že ľudia na počiatku boli jedno. Mali jednu reč a sledovali jeden cieľ – postaviť vežu, ktorej vrchol by dosahoval až do neba. Tým si chceli učiniť meno, ale Boh ich plány zmaril. Mohlo by sa to týkat i dnešnej doby? Najdôležitejšia lekcia, ktorú sa musíme naučiť, je to, že to Božské nemôže byť vykonávané ľudským spôsobom.

Nech nám niektoré príklady z Písma postavia pred oči, aké rozdielne môžu byť predpoklady pre nejakú jednotu. V 1. Kráľovskej 22 a 2. Paralipomenom 18 je nám podávaná správa o štyristo prorokoch, ktorí boli zajedno a súhlasne hovorili to isté. Achab, kráľ Izraela, sa spýtal Jozafata, kráľa Judska, či s ním potiahne do boja. Prirodzene, že sa tým Jozafat cítil poctený, prisvedčil a hovoril: „Chcem byť tak ako ty, môj ľud ako ľud tvoj. Áno, potiahnem s tebou do boja!“ Pretože bol však bohabojným mužom, chcel predtým zistiť vôľu Pána. Tak dal Achab zavolať štyristo prorokov, ktorí mu jednomyseľne prorokovali: „Iď hore do Rámot Gileáda a konaj šťastne, a Hospodin ho dá do ruky kráľovej.“ Jozafat napriek týmto súhlasným odpovediam nebol zrejme ešte stále uspokojený, lebo sa opýtal: „Či nie je tu už proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho?“

Robilo to iste veľký dojem: 400 prorokov hovorilo v súlade! Napriek tomu sa kráľ vypytoval po jednom jedinom, ktorý mal pravé Slovo Pánovo. Mnohí sa dnes zjednocujú v takzvanom „duchu bratstva“, protestanti, katolíci a iné náboženstvá sa schádzajú. My však máme právo dozvedieť sa, čo povedal Pán vo Svojom nefalšovanom Slove.

Prorok Micheáš, s ktorým Achab nechcel mať nič spoločné, zrejme nepatril k organizácii onej doby. Nachádzal sa mimo „ekumenického zjednotenia“, ale skrze pravé pomazanie Ducha bol v jednote s Bohom. Sedechiáš – hovorca tých štyristo prorokov – si dokonca urobil železné rohy a zvolal: „Tak hovorí Pán…“ a všetci ostatní sa k tomu pridali. Aké to bolo mocné zhromaždenie! Napriek tomu boli všetci zvábení a zvedení klamným duchom – aj keď súhlasne prorokovali to isté a kričali: „Tak hovorí Pán…“! Len to, čo nám sám Boh povedal, je „Tak hovorí Pán“ – všetko ostatné, aj keď je pritom úplný súhlas, je nábožný klam!

Posol, ktorého poslali, aby priviedol Micheáša, mu radil: „Pripoj sa predsa k ich jednomyseľnému výroku.“ Odpoveď muža Božieho však znela: „Ako že žije Hospodin, že iba to, čo mi povie Hospodin, to budem hovoriť.“ To, čo povedal, bola čistá, čerstvo od trónu zjavená pravda. Bol v jednom videní vyzdvihnutý v slávu a smel počuť, čo bolo v tejto veci v nebi rozhodnuté [2Par 18:18–22]. Okrem toho jeho videnie a proroctvo presne súhlasilo so Slovom Pána, ktoré ohľadne Achaba zvestoval prorok Eliáš [2Kra 21:19, 22:38].

Micheáš si bol svojou vecou úplne istý. Preto mohol povedať Achabovi, ktorý s ním chcel zúčtovať, akonáhle sa v zdraví navráti z boja: „Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa.“ Ešte potom k tomu dodal: „Počujte to ľudia, všetci!“ Každý pravý prorok bude v každej dobe konať v súlade so všetkými prorokmi, ktorí hovorili v mene Pána. Bude na základe Božieho splnomocnenia zvestovať absolútnu pravdu, i keď sa stovky zjednotia a hovoria pravý opak. To isté sa týka aj apoštola, učiteľa, evanjelistu – každej služby v Cirkvi živého Boha.

Žiadosť po jednote bola v ľuďoch vždy. Pred Bohom však obstojí len to, čo je podľa Jeho vôle a čo sa uskutoční Ním určeným spôsobom. V prípade, že niekedy existovala nejaká doba, v ktorej musel byť Jeho ľud jedno, potom je to teraz. Ako má však táto jednota vyzerať? Taká dôležitá otázka môže byť spoľahlivo zodpovedaná len písaným Slovom Božím. Veľmi dlho sa ľudia pokúšali uskutočňovať svoje predstavy. Teraz by Boh chcel o tom Svojmu ľudu oznámiť čistú pravdu.

Volanie po jednote, po mieri a bezpečnosti sa stalo najdôležitejšou témou hodiny. Najvyššie hlavy štátov a vplyvní náboženskí vodcovia sa zjednocujú vo svojich snahách, aby dosiahli tento „ideálny stav“. I z rozličných kruhov „plného evanjelia“ je počuť volanie po skutočnej jednote v Duchu. Pritom sa opierajú o miesto z ev. Jána 17:21, kde sa Ježiš modlil za to: „ … aby všetci boli jedno.“ O kom tu Pán hovoril? Za koho sa modlil, aby boli jedno? Všetci, ktorí hovoria o jednote a čakajú na ňu, majú predsa otvorene rôzne pohnútky a ciele. Dokonca i antikrist bude toto Slovo používať a bude sa usilovať o svetovú, všetko zahrňujúcu jednotu.

V 1. Mojžišovej 11 čítame, že ľudia na počiatku boli jedno. Mali jednu reč a sledovali jeden cieľ – postaviť vežu, ktorej vrchol by dosahoval až do neba. Tým si chceli učiniť meno, ale Boh ich plány zmaril. Mohlo by sa to týkat i dnešnej doby? Najdôležitejšia lekcia, ktorú sa musíme naučiť, je to, že to Božské nemôže byť vykonávané ľudským spôsobom.

Nech nám niektoré príklady z Písma postavia pred oči, aké rozdielne môžu byť predpoklady pre nejakú jednotu. V 1. Kráľovskej 22 a 2. Paralipomenom 18 je nám podávaná správa o štyristo prorokoch, ktorí boli zajedno a súhlasne hovorili to isté. Achab, kráľ Izraela, sa spýtal Jozafata, kráľa Judska, či s ním potiahne do boja. Prirodzene, že sa tým Jozafat cítil poctený, prisvedčil a hovoril: „Chcem byť tak ako ty, môj ľud ako ľud tvoj. Áno, potiahnem s tebou do boja!“ Pretože bol však bohabojným mužom, chcel predtým zistiť vôľu Pána. Tak dal Achab zavolať štyristo prorokov, ktorí mu jednomyseľne prorokovali: „Iď hore do Rámot Gileáda a konaj šťastne, a Hospodin ho dá do ruky kráľovej.“ Jozafat napriek týmto súhlasným odpovediam nebol zrejme ešte stále uspokojený, lebo sa opýtal: „Či nie je tu už proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho?“

Robilo to iste veľký dojem: 400 prorokov hovorilo v súlade! Napriek tomu sa kráľ vypytoval po jednom jedinom, ktorý mal pravé Slovo Pánovo. Mnohí sa dnes zjednocujú v takzvanom „duchu bratstva“, protestanti, katolíci a iné náboženstvá sa schádzajú. My však máme právo dozvedieť sa, čo povedal Pán vo Svojom nefalšovanom Slove.

Prorok Micheáš, s ktorým Achab nechcel mať nič spoločné, zrejme nepatril k organizácii onej doby. Nachádzal sa mimo „ekumenického zjednotenia“, ale skrze pravé pomazanie Ducha bol v jednote s Bohom. Sedechiáš – hovorca tých štyristo prorokov – si dokonca urobil železné rohy a zvolal: „Tak hovorí Pán…“ a všetci ostatní sa k tomu pridali. Aké to bolo mocné zhromaždenie! Napriek tomu boli všetci zvábení a zvedení klamným duchom – aj keď súhlasne prorokovali to isté a kričali: „Tak hovorí Pán…“! Len to, čo nám sám Boh povedal, je „Tak hovorí Pán“ – všetko ostatné, aj keď je pritom úplný súhlas, je nábožný klam!

Posol, ktorého poslali, aby priviedol Micheáša, mu radil: „Pripoj sa predsa k ich jednomyseľnému výroku.“ Odpoveď muža Božieho však znela: „Ako že žije Hospodin, že iba to, čo mi povie Hospodin, to budem hovoriť.“ To, čo povedal, bola čistá, čerstvo od trónu zjavená pravda. Bol v jednom videní vyzdvihnutý v slávu a smel počuť, čo bolo v tejto veci v nebi rozhodnuté [2Par 18:18–22]. Okrem toho jeho videnie a proroctvo presne súhlasilo so Slovom Pána, ktoré ohľadne Achaba zvestoval prorok Eliáš [2Kra 21:19, 22:38].

Micheáš si bol svojou vecou úplne istý. Preto mohol povedať Achabovi, ktorý s ním chcel zúčtovať, akonáhle sa v zdraví navráti z boja: „Ak sa ty naozaj navrátiš v pokoji, nehovoril Hospodin skrze mňa.“ Ešte potom k tomu dodal: „Počujte to ľudia, všetci!“ Každý pravý prorok bude v každej dobe konať v súlade so všetkými prorokmi, ktorí hovorili v mene Pána. Bude na základe Božieho splnomocnenia zvestovať absolútnu pravdu, i keď sa stovky zjednotia a hovoria pravý opak. To isté sa týka aj apoštola, učiteľa, evanjelistu – každej služby v Cirkvi živého Boha.