Book
Je napísané...
Ewald Frank
Formats
Typ písma
Výška riadku
Medzera odseku
Veľkosť písma
Navigate
Kapitoly
expand_more
Navigate
Kapitoly
Navigate
Kapitoly
Jump to any chapter without leaving the reader.
Kapitola 5
Podmienka
5 / 11
Tých stodvadsať bolo v deň Letníc taktiež jednomyseľne zhromaždených vo vrchnej sieni. Nachádzali sa v úplnom súlade so Slovom hodiny. Aby sme boli dnes s Bohom jedno, musíme súhlasiť s Jeho zasľúbeným Slovom pre tento čas. Ježiš sa modlil: „ … aby boli všetci jedno, ako si ty, Otče, vo Mne a Ja v Tebe…“ [Jn 17:21] Syn bol osobným zjavením Otca – tá istá Bytosť, ten istý Duch, ten istý Život.
Syn bol splodený Duchom, ako to Anjel zvestoval Márii: „Svätý Duch príde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni…“ [Lk 1:35] Túto skutočnosť nájdeme potvrdenú v ev. Matúša 1:20. Duch Svätý prišiel na Máriu potom, čo zasľúbené Slovo prijala a uverila mu. Tak sa Slovo stalo telom a prebývalo medzi nami. Jednota Otca a Syna nespočíva v nejakom vzájomnom súhlase – je to bytostná jednota. To isté sa vzťahuje na všetkých synov a dcéry Božie. Su splodení z rovnakého Slova skrze rovnakého Ducha, a tým majú podiel na Božskej prirodzenosti [2Pt 1:4].
Len tí, ktorí majú prirodzenosť a život Ježiša Krista, s Ním môžu byť jedno v Duchu. Jakub píše: „A chcúc to tak, splodil nás Slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení!“ [1:18] Ježiš bol jednorodený Syn a my musíme byť podľa Jeho druhu (odkaz na 1M 1splodenými synmi a dcérami Božími. V súvislosti s tým je v liste Rimanom 8:29 označovaný ako „ … prvorodený medzi mnohými bratmi…“ Ako to na počiatku stvorenia Boh ustanovil, plodí od tej doby všetko podľa svojho druhu. Prenesené na duchovnú oblasť to znamená, že z Boha mohol vyjsť len Boh, a práve tak zo Syna Božieho vzídu len synovia a dcéry Božie. Peter zdôrazňuje túto pravdu slovami: „Pochválený buď Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa Svojho veľkého milosrdenstvá znovuzrodil k živej nádeji skrze vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych…“ [1Pt 1:3]
Ježiš mohol povedať: „Kto mňa videl, videl Otca.“ [Jn 14:9]. O mužovi a žene je napísané: „ … budú jedno telo“, avšak žiaden muž nemôže povedať: „Kto vidí mňa, ten vidí moju ženu.“ Duchovná jednota, o ktorej Ježiš hovorí, neznamená spolu súhlasiť, alebo sa zjednocovať – jedná sa o tú istú Bytosť, i keď rozdielne zjavenú. K Cirkvi Božej nemôže nikto pristúpiť – človek je do nej vrodený, vkrstený a zapečatený.
Vráťme sa k výroku z Jána 17:21: „ … aby boli všetci jedno, ako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno…“ V tom spočíva tajomstvo tejto Božskej jednoty: Boh v Kristu – Kristus vo Svojej Cirkvi. V tejto kapitole Ježiš nekáže, ale sa modlí. Preto by sme mali to, čo tu vyjadruje, čítať s modlitbou a túžiť po tom, aby sme to v skutočnosti prežili.
Chceli by sme na tomto mieste zdôrazniť niekoľko kritérií jednoty, ktorú mienil Ježiš. [Jn 17]
„ … aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný život.“ [v2]
„Zjavil som Tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.“ [v6]
„ … slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni prijali…“ [v8]
„ … a poznali vpravde, že som vyšiel od teba…“ [v8]
„ … prosím za nich … oslávený som v nich.“ [v9-10]
„Posväť ich vo Svojej pravde. Tvoje Slovo je pravda.“ [v17]
„A slávu, ktorú si mi dal, dal som Ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno…“ [v22]
„ … Ja v nich a Ty vo Mne, aby boli dokonalí v jedno…“ [v23]
Až potom, keď sme v pravde prežili všetko to, čo je v tejto kapitole napísané, je v nás utvorený predpoklad k tomu, aby sme sa stali účastní tejto Božskej jednoty. To znamená, že sme museli prijať večný život. Jeho Meno nám muselo byť zjavené, museli sme prijať Jeho Slovo a v Jeho zjavenej pravde byť posvätení. Kristus v nás musí bývať tak, ako Otec prebýval v Ňom. Len tak môžeme dosiahnuť túto dokonalú duchovnú jednotu. Aby sme i tento bod jasne poznali, potrebujeme božské zjavenie, a aby sme to prežili, potrebujeme Jeho milosť.
Jednotu, za ktorú sa náš Pán modlil, uskutočňuje Boh Svojím vlastným spôsobom a všetci praví Boží synovia a dcéry ju prežijú. Nakoniec budú dokonale súhlasiť s Jeho Slovom a stanú sa jedno s Ním, Hlavou, i s údmi Jeho tela navzájom. 1. Korintským 12:13 nám hovorí, ako sa to deje: „Lebo i v jednom Duchu my všetci sme pokrstení v jedno telo.“ Efežanov Pavol napomína: „ … a horlivo sa snažte udržať jednotu Ducha zväzkom pokoja: jedno telo a jeden Duch, ako ste i pri vašom povolaní boli povolaní na základe jednej nádeje: jeden Pán, jedna viera, jeden krst, jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkým a skrze všetkých a vo všetkých.“ [Ef 4:3-6]
Ako je vo veršoch 11 a 12 vyložené, je päť služieb určených k budovaniu tela Kristovho: „ … až konečne všetci dospejeme k jednote viery a poznaniu Syna Božieho, k dokonalej mužnej zrelosti, k plnej miere vzrastu v plnosti Kristovej.“
Available translations