Je napísané...

Kto pozná Božie Slovo a Božie dielo v minulosti, bude od Neho právom očakávať niečo nadprirodzené. Ja sám som nezvratne presvedčený, že Boh v našej generácii použil muža, aby započal prebudenie, ktorého účinky zasahujú až do prítomnosti. Táto služba začala 7. 5. 1946, keď William Branham prijal svoje zvláštne povolanie. V jeho zhromaždeniach sa diali mocné veci, ktoré videli všetci prítomní na vlastné oči – slepým bol navrátený zrak, chromí mohli chodiť, nemí hovoriť, hluchí počuť. V knihe „Muž Bohom poslaný“, ktorú vydal v roku 1950 kazateľ Gordon Lindsay, vydavateľ mesačníka „The Voice of Healing“ [Hlas uzdravovania], ako aj „A Prophet Visits South Africa“ [Prorok navštívil Južnu Afriku] od kazateľa Júlia Stadskleva z roku 1952 a v knihe: „The Acts of the Prophet“ [Skutky proroka] od kazateľa Pearryho Greena z Tucsonu v Arizone, ako i v rôznych iných publikáciách je zachytených nespočetné množstvo takých správ. Dokonca chorí na rakovinu, ktorých sa už lekári vzdali, boli uzdravení. Skutočne sa diali stvoriteľské divy.

Počas mnohých rokov podávala denná tlač v USA správy o jeho zhromaždeniach. I rôzne náboženské mesačníky, ako napr. „The Herald of Hope“ [Hlásateľ nádeje], z Chicaga, „The voice of Healing“ [Hlas uzdravovania] z Dallasu, [neskôr premenovaný na „Christ for the Nations“ – Kristus pre národy], a iné prinášali neustále reportáže o tejto neobyčajnej službe a o tom, čo sa skrze ňu dialo. Skutočný prelom tohoto duchovného prebudenia nastal už skôr, než vystúpil nejaký z tých ostatných evanjelistov, ktorí uzdravovali a neskôr sa stali svetoznámymi. Väčšina z tých, ktorí koncom štyridsiatich rokov, v päťdesiatich a až do šesťdesiatich rokoch začali so svojou službou, k tomu dostala impulz v zhromaždení Williama Branhama. Prirodzene, že to dnes už nepriznajú, pretože poslucháčom radšej predkladajú nejakú historku, ktorá u nich zanechá väčší dojem.

Ako jeden z mnohých očitých svedkov som osobne zažil nadprirodzené Božie pôsobenie, ktoré sa dialo v službe tohto Božieho muža. Dojem z toho, čo som videl i počul, je neopísateľný a potrvá až do konca môjho života. Tisícom a desaťtisícom mohol na základe daru rozoznania povedať, kto sú, odkiaľ prichádzajú, akú chorobu dotyčná osoba má, áno, dokonca mu boli vo videní ukázané udalosti z ich života. Počas všetkých týchto rokov až do konca jeho služby, úplne jedno, v ktorom meste, v akej krajine a na ktorom kontinente práve slúžil, nebolo nič z toho, čo videl, falošné.

Proroka a jeho službu označujú dve zvláštne vlastnosti. Za prvé sa musí naplniť to, čo predpovedal [5M 18:20-22] a za druhé musí jeho učenie o Bohu súhlasiť. V prípade, že nejaký prorok niečo ohlási a stane sa to, potom však vyzýva slúžiť iným bohom, tak je to pre ľud len skúška. Pravý prorok musí zvestovať Boha Abrahámovho, Izákovho a Jákobovho, ako toho jediného pravého Boha [5M 13:2-6].

Ako Syn človeka bol Ježiš ten Prorok, ktorého Mojžiš ohlásil [5M 18:15-19, Sk 3:22-23]. Preto najskôr videl, čo chcel konať Otec a podľa toho konal [Jn 5:19]. Keď sa s Ním Peter prvý raz stretol, povedal mu Pán: „Ty si Šimon, syn Jonášov“ [Jn 1:40-42] Natanaelovi, ktorého taktiež nepoznal, povedal: „Ešte skôr, než ta Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom, som ťa videl.“ [Jn 1:43-49] Ako bol Natanael premožený, vyplýva z jeho odpovede. Žena pri studni taktiež užasla, keď jej Pán povedal: „Päť mužov si mala a ten, ktorého teraz máš, nie je tvoj manžel.“ [Jn 4:18] Ježiš dokonca poznal myšlienky srdca – boli mu zjavené najtajnejšie veci. Avšak práve kvôli tejto prorockej službe ho učení Písma a farizeji nazvali „Belzebubom“ a videli v Ňom nejakého jasnovidca alebo niekoho, kto číta myšlienky.

Tento prostý, Bohom poslaný muž William Branham sa stále znova odvolával práve na tieto zmienené miesta Písma. Po kázaní a výzve k obráteniu sa modlil za chorých. Čakal, až mu bolo vo videní ukázané, čo chcel Boh učiniť, a až potom hovoril a jednal. Stovky jeho kázaní boli zaznamenané a sú premáhajúcim svedectvom všetkým, ktorí by sa chceli presvedčiť o správnosti toho, čo je tu hovorené.

Ako často zdôraznil, videl počas modlitby na určité osoby, za ktoré sa modlil, opakovane zostupovať nadprirodzené svetlo. 24. 1. 1950 počas veľkých zhromaždení v hale „Houston Coliseum“ jeden neveriaci novinár, fotograf, ktorý stál na strane kritikov, urobil niekoľko fotografií. Mali byť publikované v článku, ktorým tohoto Božieho muža zamýšľali zhanobiť. Kto si však dokáže predstaviť úžas tohoto fotografa, keď uvidel na jedinom vydarenom zábere svetelný stĺp nad hlavou Williama Branhama!

V Svätom Písme často čítame o zjavení nadprirodzeného svetla. Prorok Ezechiel to označil ako „sláva Pána“, ktorá sa mu opakovane zjavovala [1:28, 3:12+23, 10:4+18]. Saul bol na svojej ceste do Damašku týmto svetlom ožiarený a bol strhnutý k zemi. Ako veriaci žid vedel, čo to znamená a opýtal sa: „Kto si Pane?“ Odpoveď znela: „JA som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ!“ [Sk 26:15] Počas putovania Izraela boli počas dňa vedení nadprirodzeným oblakom a v noci nadprirodzeným svetlom [Neh 9:19]. Boh je svetlo a prebýva v neprístupnom svetle [1Tm 6:16]. Ježiš prišiel ako svetlo do tohoto sveta [Jn 1:4-9].

28. 2. 1963 zostúpil nadprirodzený oblak presne na to miesto v horách severne od Tucsonu v Arizone, kde sa tento Boží muž nachádzal. Mnohí ľudia oblak videli a vedúcemu inštitútu „Institute of Atmospheric Physics“ na arizonskej univerzite v Tucsone poslali mnoho fotografií tohto fenoménu. Williamovi Branhamovi bolo pri tomto prežití povedané, že sa má vrátiť do svojho zboru v Jeffersonville, aby hovoril o siedmich pečatiach zo Zjavenia. Počas siedmich za sebou idúcich dňoch od 17. do 24. 3. 1963 prichádzalo toto nadprirodzené svetlo, ako o tom on hovoril, každé popoludnie do jeho izby, kde mu bola vždy zjavená pečať, o ktorej mal v ten večer hovoriť. Vzhľadom k neporovnateľnej plnosti nadprirodzených potvrdení je ťažké pochopiť, prečo dokonca aj tí, ktorí sa označujú ako „Boží muž hodiny“, „prorok konečného času“ a podobne, nepoznávajú, čo Boh učinil.

Už 11. 6. 1933 vykonával William Branham, ako mladý baptistický kazateľ v Jeffersonville v Indiane v USA, biblický krst v rieke Ohio, na ktorom sa zúčastnilo asi štyritisíc ľudí a niekoľko stoviek ich bolo pokrstených. Práve keď chcel pokrstiť sedemnástu osobu, objavilo sa náhle nad ním toto nadprirodzené svetlo a mocný hlas povedal: „Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ Toto je len niekoľko neobyčajných udalostí, ktoré sa stali.

Ak sme konfrontovaní s vecami, na ktoré nemal vplyv žiadny človek, pretože ich učinil Boh vo Svojej suverenite, tak viac nemôžeme zostať neutrálnymi, ale sa musíme rozhodnúť. Ľahostajnosť nikomu nepomôže, pretože všetko, čo Boh koná, sa deje s určitým cieľom. Mohlo by to byť tak, že sa dnes Cirkev Pána nachádza v rovnakej situácii ako ľud Izraela v čase, keď po zemi putoval Pán? Všetci naďalej konajú svoje bohoslužby, ako keby Pán vôbec nič zvláštneho neučinil a mnohí z tých, ktorí sa vyznajú v Biblii, sa dokonca pýtajú: „Nemal najskôr prísť Eliáš? Nemal by vystúpiť nejaký prorok?“ Odpoveď na tieto otázky znie dnes rovnako ako vtedy: „Už tu bol a vy ste s ním učinili, čo sa vám zaľúbilo.“ Ak je to pravda – a ono je pravdou – že Boh v našom čase poslal muža, a my sme nepoznali deň svojho milostivého navštívenia, tak je očividné, že sme prešli pomimo spásnych udalostí. Nemali by ste preto so všetkou úprimnosťou skúmať Sväté Písmo až kým v ňom skutočne nenájdeme Božiu zvesť pre tento čas?

Ako vždy, i teraz by sa mohlo opäť stať, že organizované cirkvi, zbory i všetko duchovenstvo kráčajú ďalej po svojich zaužívaných cestách, pretože na to, čo Boh učinil, pozerajú len ako na nemilé vyrušenie a odbijú to ako dielo nepriateľa. Pretože William Branham nepatril k žiadnej organizácii, bol všeobecne odmietaný tak, ako sa to dialo s prorokmi. Vo všetkých „táboroch“ bolo len málo tých, ktorí ho poznali ako pravého Božieho muža. Ako prorok Slova nemohol zastávať ani jeden, ani druhý názor o učení, ale musel ostať v medziach Písma. Ako Pavel a apoštolovia i on učil, že Boh sa v nebi zjavil ako Otec a na zemi ako Syn a že skrze Svätého Ducha prebýva vo vykúpených. V 1. Timoteovi 3:16 je to zhrnuté takto: „A nesporne veľké je tajomstvo pobožnosti: Boh, ktorý sa zjavil v tele, ospravedlnený v Duchu, ukázal sa anjelom, zvestovaný medzi ľuďmi, verené mu na svete, vyzdvihnutý bol hore v slávu.“

Ani evanjelisti, ktorí boli službou tohoto prostého muža Božieho inšpirovaní a požehnaní, v podstate neporozumeli, o čo teraz ide. To isté sa týka i oných cirkví, ktoré mali v každom smere z jeho služby hojný úžitok. Ako vo všetkých dobách, i teraz len menšina poznala, že Boh nás zoznámil so Svojím plánom. Praví veriaci prijmú zasľúbené Slovo, lebo oni sami sú deťmi zasľúbenia [Gal 4:28] a príjmu zasľúbenie Otca [Sk 1:4].

Všeobecne je však dnešný stav rovnaký, aký bol pri prvom príchode Krista. Etablované duchovenstvo sa vtedy snažilo z rôznych dôvodov nájsť niečo, čo by mohli vytknúť. Dnes to nie je inak. Berú napr. citát z knihy Výklad siedmych cirkevných vekov a poukazujú na to, že v roku 1977 žiadne svetové systémy neskončili, ani nezačalo Tisícročné kráľovstvo. Pritom by to bolo veľmi jednoduché presvedčiť sa porovnaním s pôvodným kázaním, zaznamenaným na zvukovej páske o tom, že kazateľ Branham taký výrok nikdy neučinil. V menovanej knihe sa žiaľ opakovane nachádzajú pasáže, ktoré nesúhlasia s originálnymi kázaniami a pochádzajú od autora knihy – Lee Vayleho. Je nepochopiteľné, prečo sa inteligentní ľudia vôbec nesnažia o to, aby zistili skutočnú pravdu. Človek má dokonca dojem, akoby boli úmyselne rozširované rôzne veci, ktoré mu falošne pripisujú, aby boli pokiaľ možno mnohí odstrašení. Kto je však nezaujatý a má ešte trochu Božej bázne, nevyhnutne zistí, že tento muž mal skrze zjavenie hlboké porozumenie Písma a že mu boli oznámené skryté tajomstvá Slova. Za to sme Bohu veľmi vďační.

Snáď sa Pánovi týmto prostým výkladom podarí zastaviť mnohých, ktorí idú svojimi vlastnými cestami, alebo sú zamestnaní neužitočnými programami. Potom viac nebudú bojovať proti tomu, čo prichádza od Boha, ale sami sa stanú častou Jeho plánu pre konečný čas. To platí pre všetkých, ktorí odmietajú Bohom dosadenú službu, pretože uverili argumentácii, ktorá je založená na dohadoch. I tí, ktorí sa na jednej strane odvolávajú na Williama Branhama, na druhej strane však rozširujú nebiblické tvrdenia a výklady Písma i zvesti, Božej veci len uškodili, aj keď sa domnievajú, že jej slúžia.

Prosím každého, aby vo svetle Písma preskúmal kázania, ktoré sú k dispozícii a dané učenia skúšal na Božom Slove bez toho, aby niečo vytŕhal zo súvislosti. Nikto by sa nemal spoliehať na svoje vlastné porozumenie, ani na úsudok iných. Spoločne chceme činiť ako tí z Beree: „A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali Slovo s celou ochotou a zkúmali písma každý deň, či je tomu tak.“ [Sk 17:11]