Tradičné krestanstvo

5. kapitola
 KTO JE MÁRIA?

Pozrime sa, čo urobil Boh na jednej strane a čo urobili ľudia na druhej strane z cnostnej Miriam, tak sa totiž hebrejsky volala Mária. Bola tou pannou, pri ktorej sa vyplnilo zasľúbenie, ktoré dal Pán skrze proroka Izaiáša: „Preto vám dá sám Pán znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.“ (Izaiáš 7:14) Ak je v nových prekladoch Biblie používaný výraz mladá žena (nemecky junge Frau) namiesto „panna“ (nemecky Jungfrau), ide o silné skreslenie zmyslu. V dobe tejto božskej udalosti nebola Mária „mladou ženou“, tou bola neskôr. Mária bola pannou, keď ju zatienil Duch Svätý. Znamenia panny sú čistota a neporušenosť.

„A narodenie Ježiša Krista bolo takto. Keď bola jeho matka, Mária, zasnúbená Jozefovi, prv ako sa zišli, bola nájdená tehotná zo Svätého Ducha.“ (Matúš 1:18)

Jozef bol tak sklamaný, že ju chcel opustiť. Môžeme sa vžiť do jeho situácie a vycítiť, čo sa v ňom odohrávalo. Ale Jozef, jej muž (podľa nem. Mengeho prekladu Biblie: „snúbenec“), súc spravodlivý a nechcúc jej urobiť potupu chcel ju tajne prepustiť.“ Nechcel žiadny škandál, ale cítil sa tak urazene, že sa s ňou chcel rozísť. „A keď o tom premýšľal, hľa, ukázal sa mu anjel Pánov vo sne a povedal: Jozefe, synu Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo je v nej splodené, je zo Svätého Ducha;“ (verš 20)

Tu nachádzame v Biblii prvú zmienku o tom, že sa snúbenica neskôr stala jeho manželkou. Kto číta ďalej zistí, že Jozef jednal presne podľa pokynu, ktorý mu bol daný: „A Jozef prebudiac sa zo spánku učinil, ako mu nariadil anjel Pánov, a prijal svoju manželku. Ale jej nepoznal, dokiaľ neporodila svojho prvorodeného syna a nazval jeho meno Ježiš.“ (verš 24 – podľa nem. Mengeho prekladu Biblie „…snúbenicu…“) To je dostatočne jasné. Až po narodení Ježiša mal s Máriou manželský styk. Z tohto manželstva vzišli štyria synovia a niekoľko dcér, ktorých počet nie je udaný. „Či nie je toto syn toho tesára? Či sa nevolá jeho matka Mária, a jeho bratia Jakob a Jozes a Šimon a Júdas? A či nie sú všetky jeho sestry u nás? Odkiaľ tedy má tento všetko toto?“ (Matúš 13:55-56) To je biblická pravda, všetko ostatné sú výmysly formulované k uctievaniu Márie. Už v ev. Matúša 1:16 je Jozef v rodokmene uvádzaný ako manžel Márie. Chceme ale doložiť ďalšími svedkami aj tú skutočnosť, že tu existovalo manželstvo, z ktorého vzišli deti. Evanjelista Marek o tom podáva správu v 6. kapitole v 3. verši. Lukáš nás informuje o tom, že Ježišova matka a Jeho bratia prišli za ním. Oznámili mu: „Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú ťa vidieť. A on odpovedal a riekol im: Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ktorí čujú slovo Božie a činia ho.“ (Lukáš 8:20-21) Ježiš neprišiel, aby povýšil pozemský príbuzenský vzťah, preto tiež nemohol brať zvláštny ohľad na pozemskú matku a na jej synov, ktorých tiež porodila. Preto urobil príslušnú opravu, aby zdôraznil, kto sú pravé deti Božie, totiž tí, ktorí jednajú podľa Slova Božieho.

Chybná inšpirácia ale existovala už vtedy. Ani to nám nie je zatajené: „A stalo sa v tom, ako to hovoril, že nejaká žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval! Ale on povedal: Ba pravda, blahoslavení, ktorí čujú slovo Božie a zachovávajú ho!“ (Lukáš 11:27-28) Aký zrejmý hlas typický pre uctievanie sa tam pozdvihol! Pán to však okamžite opravil.

Aby mohol byť kult Márie dobre podporený, bolo miesto v ev. Lukáša 1:28 sfalšované, alebo zle preložené: „A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty požehnaná medzi ženami!“ V katolíckom katechizme čítame: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Je to ohromný rozdiel, či je niekto omilostený, alebo či je niekto plný milosti.

Mária mala rovnaký život, ako ostatné dievčatá. Keď ju oslovil anjel Gabriel, bola s Jozefom zasnúbená a chcela si ho vziať. K tejto zasnúbenej Márii anjel zvolal: „Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha!“ (verš 30) Samozrejme, že bola prekvapená z nebeského posla a zvesti. Tento verš ešte raz potvrdzuje, že Mária nebola plná milosti, ale ako sa píše: „lebo si našla milosť u Boha“ Preto povedala: „Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej.“ (verš 38) V Svätom Písme neexistuje ani jedno jediné miesto, podľa ktorého by sme boli závislí na milosti Márie, alebo dokonca na priazni Jozefa. Naopak: Milosť Božia sa nám zjavila v Slove, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami (Ján 1) a i dnes ju môžeme nájsť jedine u Spasiteľa: „A z jeho plnosti (nie z jej) sme my všetci vzali, a to milosť za milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“ (Ján 1:16-17) Aj o tom nám je v Svätom Písme zanechané jasné svedectvo. Syn neleží ani na prsiach Márie, ani v jej náručí, ako to ukazujú a predstavujú nečestné zobrazenia, ale ako je písané, v lone Otca: „Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.“ (verš 18). Všetky takzvané milostné obrazy a symbolické napodobnenie matky s dieťaťom boli prevzaté z pohanských kultov bohyni plodnosti. Toto oklamanie zviedlo mnohých z cesty služby Bohu na cestu modlárstva! Ježiš predsa nie je „závideniahodný“ plod Márie, ako sa mylne vyučuje. Mária bola iba nositeľkou božskej substancie.

V nasledovných veršoch je poukázané na ľudské zlyhanie Márie. Po slávnosti nekvasených chlebov v Jeruzaleme sa ľudia vracali domov; iba dvanásťročný Ježiš zostal v chráme bez toho, že by to rodina hneď zistila. „A stalo sa po troch dňoch, že ho našli v chráme sedieť medzi učiteľmi počúvať ich a opytovať sa ich.“ (Lukáš 2:46) Pochopiteľne si Mária robila starosti a zrejme preto si nebola vedomá toho, čo hovorí, keď mu vyčítala: „Dieťa, čo si nám to tak urobil? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali.“ (Lukáš 2:48) Odpoveď chlapca bola zreteľnou opravou: „Čo to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že musím byť vo veciach svojho Otca?“ (Lukáš 2:49) Tým nemyslel tesársku dielňu Jozefa, ale odvolával sa na Svojho nebeského Otca, a tak opravil výrok Márie, ktorá v tom okamžiku chybne označovala Jozefa za Jeho otca.

Že i Mária potrebovala milosť a spasenie, vidíme z toho, že i ona sa odobrala po nanebovstúpenie Ježiša Krista do vrchnej siene a patrila k tej skupine 120-tich, ktorí tam obdržali Svätého Ducha: „Títo všetci zotrvávali jednomyseľne na modlitbe a v  pokornej prosbe so ženami a s Máriou, matkou Ježišovou, i s jeho bratmi.“ (Skutky 1:14). O jeho bratoch, ktorí boli tiež vo vrchnej sieni, je povedané, že v Neho neverili od samého počiatku. (Ján 7:3-5)

Mária vtedy nebola uctievaná; patrila k tým, ktorí sa sami modlili, aby prežili vyliatie Ducha Svätého. Osobné obdržanie Ducha Svätého je nutné pre spásu každého Božieho dieťaťa, a teda aj pre Máriu.

Hovorí sa: „Márii splní syn každé prianie.“ Kde je to napísané? Tým sa v ľuďoch prebúdza mylná nádej. Základom tejto myšlienky je domnienka, že Ježiš je synom Božím a Máriiným. Takéto vyjadrenie ale nie je v Svätom Písme ani raz. On je Syn Boží, Mária bola iba nádobou. Keď sa na svatbe v Káne Galilejskej nedostávalo vína, povedala Mária Ježišovi: „nemajú vína!“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mám s tebou, ženo? Ešte neprišla moja hodina.“ (Ján 2:3-4) To bola ostrá odpoveď na jemné poukázanie a mala vyjasniť, že žiadny človek Ho nemohol ovplyvniť, ani Mária nie.

Dobrou radou, ktorú dala sluhom, by sme si však mali vziať k srdcu: „Keby vám povedal čokoľvek, urobte!“ (verš 5) To je veľké poučenie pre celé ľudstvo.

O rodných bratoch Pána nie je zmienka len v evanjeliách, Pavol o nich tiež hovorí: „Či nemáme práva vodiť so sebou sestru ženu ako aj ostatní apoštolovia i bratia Pánovi aj Kéfaš?“ (1. Korinťanom 9:5)

Galatským píše apoštol: „A iného z apoštolov som nevidel okrem Jakoba, brata Pánovho.“ (Galaťanom 1:19)

Pozoruhodné je, že odo dňa vzniku novozákonnej cirkvi v čase letníc, vtedy od Skutkov 2. kapitoly až do poslednej kapitoly Biblie, už o Márii nie je žiadna zmienka. Biblicky veriacim kresťanom to je jasné. Ona svoju úlohu splnila. V prvých kresťanoch neprebýval duch modlárstva, ale Duch Svätý. Oni neuctievali stvorenie, ale Stvoriteľa.

„Od 7. storočia nastalo celkom nebiblické uctievanie a zbožňovanie Márie. Od 12. storočia je používaná modlitba »Ave Mária«. K mariánskym slávnostiam pribudla okolo roku 1140 »slávnosť nepoškvrneného počatia«. V 12. storočí sa tiež začalo s ružencovou modlitbou. V znamení Márie chce katolícke náboženstvo získať svet pre seba. Preto kult Márie zosilnel práve po druhej svetovej vojne…“ (O. Markmann: Irrtümer der katholischen Kirche/Omyly katolíckej cirkvi, str. 48-50)

Na základe toho, čo sa učí a praktizuje, je jednoduché rozlíšiť, či pôsobí Duch Svätý, alebo duch antikrista. S úplným zdôraznením sa musí povedať: biblická Mária, ktorej bolo povedané: „blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána.“ (Lukáš 1:45) a ktorá oddane povedala: „Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova.“ (Lukáš 1:38), je úplne iná Mária než tá, ktorá bola povýšená na bohyňu a ktorá bola na koncile v Efeze v roku 431 po Kr. vyhlásena za „Bohorodičku“.