Tradičné krestanstvo

22. kapitola
 OBNOVENIE A ZNOVUZRODENIE

Prežitím ospravedlnenia sa končí starý život bez Boha a začína vnútorné obnovenie. Hoci sa jedná o jediné dielo spásy a o jedno spasenie, božské dielo milosti prebieha v rôznych oblastiach života, a preto je tiež označované rôznymi pojmami.

Začína to prebudením: Človek odlúčený od Boha a duchovne mŕtvy je vyburcovaný. To sa deje skrze Ducha Božieho počas zvestovania evanjelia. Až do tej doby je človek skutočne duchovne mŕtvy, a nevie o tom. Preňho je svet v poriadku, nevníma, že niečo nie je tak, ako by malo byť.

Či už je človek zbožný alebo nie, potláča v sebe každú myšlienku o posmrtnom živote, o osobnej zodpovednosti pred Bohom a o poslednom súde. Kto túto možnosť nemôže úplne vylúčiť, hovorí sám o sebe alebo iným: „Nikoho som nezabil, to ani ono som nerobil, tak to teda nebude také zlé, keby malo niečo prísť.“ Ono ale skutočne niečo príde. Všetci by preto mali vedieť, že Boh nie je starý deduško alebo milý ujo, u ktorého by sme len vďaka pár milým slovám našli priazeň. Potom už ale nebude Boh láskyplným Spasiteľom, ale prísnym Sudcom. ON je viazaný Svojim vlastným Slovom a musí podľa neho súdiť.

Ako je teraz viazaný Svojím Slovom a každému, kto Mu verí, odpúšťa a dáva milosť, zbavuje ho viny a ospravedlňuje, tak bude potom spravodlivo súdiť všetkých, ktorí sa Mu protivili, ktorí Mu odporovali a ktorí Jeho spásny plán zavrhli. Aj tí, ktorí sa o to pokúšali vlastným spôsobom, bez toho, aby sa skutočne odovzdali do rúk Božích, budú sklamaní. Naozaj nejde len o to veriť, ale veriť Bohu – veriť tak, ako to On vo Svojom spásnom pláne pre ľudstvo ustanovil. Kto Bohu neverí, robí z Neho klamára (1. Jána 5:10).

V prvom rade je to tak, že prirodzený človek duchovné veci nevníma, hoci môže byť veľmi zbožný a aj tak jednať. Začína to prebudením, vyburcovaním svedomia z duchovného spánku smrti. Počas Letníc boli ľudia Petrovým kázaním tak zasiahnutí, vnútorne pohnutí a prebudení, že zvolali: „Čo máme robiť, mužovia bratia?“ (Skutky 2:37b) Pri zvestovaní evanjelia prežívajú veriaci poslucháči rôzne skúsenosti. Keď Peter kázal v Korneliovom dome, prežili tam zhromaždení ľudia počas jediného kázania všetko naraz, od obrátenia až po krst Duchom svätým (Skutky 10:34-38). Vždy podľa vnútorného postoja poslucháčov, ich očakávaní vo viere a splnomocneného kázania môže Duch Boží pôsobiť na základe zvestovaného Slova. Je dobré, že neexistuje žiadna šablóna, žiadny vzor, podľa ktorého by sa to malo diať. Skutočne pred Bohom platná a prejavujúca sa viera je vypôsobená kázaním – zvesťou plného evanjelia. Všetky prežitia, ktoré sú nevyhnutné k spáse, môžu poslucháči prežiť. Keď Duch Boží začne pôsobiť, vedie k sebapoznaniu a ľútosti. Človek ľutuje veci, ktoré neučinil správne a prosí Boha o odpustenie.

Poznanie hriechu prenikne tak hlboko, že si človek v prítomnosti svätého Boha uvedomí: „Pane, zhrešil som proti nebesiam a proti Tebe!“ Nasleduje napravenie. Kto kradol, už viac nekradne, kto klamal, už viac neklame. Nastáva skutočné obrátenie ku Kristu a obnovenie, ktoré vyúsťuje do znovuzrodenia. Takto pohnutý človek prosí Pána, aby mu všetko odpustil a vyzná Mu, čo ho ťaží a trápi. Počas modlitby nastane niečo neobvyklého, a síce nadprirodzené dielo milosti: náhle príde do srdca istota spasenia a pokoj Boží. Človek, ktorý pociťuje ľútosť, v tom okamžiku vie, že to je viera v Ježiša Krista, ktorá dáva spasenie. Je to skutočný zážitok, citeľné vnútorné dianie, priame pôsobenie Ducha Božieho v človeku, ktorý uveril. Duch Boží potom dáva svedectvo jeho duchu, že sa stal dieťaťom Božím (Rimanom 8:16). Až dodnes je možné prežiť spasenie v Kristovi, je možné ho zakúsiť.

Kto sa naozaj vo viere obráti k Bohu a s dôverou mu otvorí srdce, kto nehovorí len: „Pôjdem tam a vypočujem si to,“ ale príde so správnym úmyslom a začne s Pánom hovoriť potom, čo sa Ním nechal osloviť skrze kázanie, taký človek ešte dnes skutočne prežije Boha tak, ako v prvotnom kresťanstve. ON je vierohodný, Jemu môžeme naozaj dôverovať.

Žiaľ, úzka cesta Pánova a prežitia, ktoré súvisia s nasledovaním Ježiša, sú mnohými duchovnými prúdmi ukazované v úplne skreslenom obraze.

Rozhovor s Pánom musí byť v detinskej viere, ako keby sme odpovedali na list. Odvolávame sa na to, čo On nám napísal, pretože skrze Slovo hovorí Boh s nami a v modlitbe hovoríme my s Bohom. ON nám dáva ponuku, oznamuje nám Svoju vôľu. V modlitbe sa na to odvolávame a za všetko Mu ďakujeme. Tak sa dostáva človek do osobného spoločenstva s Bohom.

Vo viere a dôvere sa necháme Slovom osloviť a cítime, že sme zrazu celkom osobne myslení my sami, podobne ako Nikodém: „A Ježiš odpovedal a riekol mu: Amen, amen ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ (Ján 3:3) Prežitie znovuzrodenia je Božia požiadavka pre to, aby sme sa vôbec do kráľovstva Božieho dostali. „Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova.“ (Ján 3:7) Prežitie znovuzrodenia nemá nič spoločného s filozofiou o reinkarnácii (prevteľovaní), ktorá sa často chybne označuje ako znovuzrodenie. Pri znovuzrodení, ako to učí Písmo sväté, sa človek nevracia na Zem v inej forme alebo postave, ale človek ako živý uverí, prijme Slovo Božie a Duch svätý uskutoční zrodenie a vypôsobí v duši človeka nový, božský život.

„Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha, nie zo skutkov spravodlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätného splodenia a obnovením Svätého Ducha, ktorého vylial na nás bohate skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného života.“ (Títovi 3:4-7)

V kapitole 2:11 píše apoštol: „Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom.“ Omilostený človek pozná, čo je dobré a potrebné k jeho spáse. V epištolách sú nám opísané prežitia tých, ktorí väčšinou ešte Krista videli a zažili. Pretože On je včera, dnes a naveky ten istý (Židom 13:8), činí to isté pri všetkých tých, ktorí k Nemu prichádzajú. Kto Slovo pravdy prijme, zažije to, čo je v ňom zasľúbené. „A chcúc to tak, splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou jeho stvorení!“ (Jakuba 1:18) Rovnakú myšlienku vyjadruje apoštol Peter, keď píše: „A tak očistiac svoje duše poslušnosťou pravdy skrze Ducha cieľom nepokryteckého milovania bratstva vrúcne milujte jedni druhých z čistého srdca znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky.“ (1. Petra 1:22-23) Kto učiní osobné prežitie s Bohom tak, ako sú nám opísané v Slove, ten sa stane časťou Jeho Slova a vôle a je tak zaradený do spásneho Božieho plánu. Takíto ľudia zase môžu všetko, čo je písané, správne zaradiť. Je nutné, aby spasení boli jednotní so Spasiteľom, aby mohli všetko vidieť tak, ako On vidí a chceli to, čo On chce.

Zážitkom obrátenia, obnovenia a znovuzrodenia začína nasledovanie Ježiša Krista. K tomu je vyzvaný celý človek. Čo všetko nasledovanie zahŕňa, si môžeme prečítať na mnohých miestach v Biblii. Teraz je Pán na prvom mieste. Ak to je potrebné, potom musí byť kvôli kráľovstvu Božiemu opustený i dom a dvor, žena alebo muž, súrodenci, rodičia alebo deti, priatelia atď. (Lukáša 18:29), to znamená, že ak zverí len jeden človek z celej rodiny, nemôže sa ten dotyčný nechať zdržovať. Nasledovaním nie je myslený vstup do kláštora, rádu, či kongregácie, ale to, že tí, ktorí uverili, zostanú vo svojom rodinnom stave a povolaní a usporiadajú svoj každodenný život podľa vôle Božej. Opustenie širokej cesty a chodenie po úzkej ceste je pre každého človeka spojené s následkami. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, žiaden nemôže chodiť naraz po dvoch cestách. Rozhodnutie musí padnúť a život každého človeka svedčí o ceste, po ktorej kráča.

Prežité obnovenie sa týka srdca človeka podľa slova Písma: „A dám vám nové srdce.“ (Ezechiel 36:26) Vnútorne obnovený človek stojí pred veľkou úlohou, aby odložil všetko, na čo starý človek lipne. Keď sa to tak vezme, žije každý neveriaci človek dvojitý život. Nie je tým, za koho sa vydáva a za koho ho iní považujú. Každý človek má dve tváre: jednou sa ukazuje takým, akým by chcel byť a druhou, akým skutočne je. I v tomto bode sme jasne poučení: „aby ste zložili podľa drievneho spôsobu žitia vo vás vládnuvšieho starého človeka, rušiaceho sa v klamných žiadostiach, a obnovili sa v duchu svojej mysle a obliekli si nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.“ (Efezským 4:22-24) V ďalších veršoch je potom uvedený celý zoznam vecí, ktoré nepatria do nového života.

Keď je svedomie človeka prebudené z duchovnej smrti, poukazuje potom Duch Boží na všetky veci, ktoré pred Bohom nie sú správne. To patrí k posväcovaniu človeka, ktorý uveril: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale sa premeňte obnovením svojej mysli, aby ste skúšali, čo je vôľa Božia, to, čo je dobré, ľúbe a dokonalé!“ (Rimanom 12:2) Kto začne nasledovať Ježiša, nenosí retiazku s krížikom na krku alebo kríž na rukáve či klope, ten na seba vezme potupu Krista, ukrižovaného, a ide po úzkej ceste, ktorá vedie k životu (Matúš 16:24).

Pavol končí svoj list Galatským slovami: „Ale odo mňa nech je to preč, aby som sa chválil krome krížom našeho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého mi je svet ukrižovaný a ja svetu.“ (6:14) Len ten, kto sám sebe a svetu zomrel, môže už tu i v onom svete žiť s Kristom. Všetko ostatné sú vlastné zbožné priania a úsilie so stále novými dobrými predsavzatiami, ktoré sú ale určené k stroskotaniu. Tí, ktorí sú spasení, tvoria Bohu skutočne ľúby zástup prvorodených.

Žiaľ aj v tejto oblasti nastal chybný vývoj, ktorý s biblickým pojmom „všetko opustiť a nasledovať Pána“ nemá nič spoločného. V prvotnom kresťanstve a medzi pravými veriacimi všetkých čias, i teraz v 21. storočí, žili tí, ktorí Boha skutočne prežili – na tom mieste, kde sa práve nachádzali – tak, ako sa u veriacich očakáva. Nikto sa neuchýlil do kláštora, ani sa nezahĺbal do nábožných meditácií, opäť založených na pocite vlastnej spravodlivosti. Apoštoli a veriaci v ranom kresťanstve viedli v každom smere celkom normálny život, ale s Kristom! Každý bol na svojom pracovisku, v rodine, v dedine, v meste v spojení s Kristom, a tak bol živým svedectvom o prežitej milosti. Človek, ktorý uverí, má skrze moc Božiu možnosť, aby v medziach Slova Božieho viedol celkom normálny život. K tomu patrí manželstvo, povolanie a všetko, čo zahŕňa pozemská oblasť života. Nejedná sa o to, aby ľudia boli vzatí zo sveta, ale o to, aby všetko svetské bolo odstránené z ľudí.