Tradičné krestanstvo

11. kapitola
 SLÁVA PÁNOVA

Boh Pán sa najprv zjavil Mojžišovi v plameni ohňa v tŕňovom kre. Na horu Sinai zostúpil v ohni, sprevádzaný hromami, bleskami a zvukom trúby/pozaunu/. Celý národ počul Jeho mocný hlas (2. Mojžišova 19:20). „Potom vyšiel hore Mojžiš a Áron, Nádab a Abíhu a sedemdesiati zo starších Izraelových. A videli Boha Izraelovho, a pod jeho nohami bolo čosi jako dielo jasnosti zafíra a jako samo nebo čo do čistoty. A na kniežatá synov Izraelových nevystrel svojej ruky, hoci videli Boha, a jedli a pili.“ (2. Mojžišova 24:9–11) Celý národ prežil to, že sa živý Boh prejavil na Zemi. Jednotlivci smeli vstúpiť do Jeho bezprostrednej blízkosti, videli Boha Pána v postave, ktorú mohli popísať.

Krátko potom Mojžiš zase vystúpil na horu, aby sa stretol s Pánom: „Potom vyšiel Mojžiš na vrch, a oblak prikryl vrch. A sláva Hospodinova prebývala na vrchu Sinai, a oblak ho pokrýval šesť dní, a siedmeho dňa zavolal na Mojžiša zprostred oblaku. A sláva Hospodinova bola na pohľad ako zožierajúci oheň na temene vrchu pred očami synov Izraelových.“ (2. Mojžišova 24:15–17) Ak je reč o „sláve Pánovej“, potom je tým vždy mienená „Šekina“, tj. hebrejské slovo vyjadrujúce viditeľnú, leskom, svetlom a majestátom preniknutú formáciu na spôsob oblaku. Slovo „Šekina“ samo o sebe už vyjadruje nadprirodzeným spôsobom prítomnosť Pánovu. Týmto spôsobom zostupoval Pán počas štyridsaťročného putovania, pri čom Ho videl celý Izrael, nad stánok zmluvy, aby hovoril s Mojžišom. Cez deň to bol oblak, v noci ohnivý stĺp, ktorého svetelná žiara bola mohutná.

Aj iní muži Boží videli túto Šekinu – slávu. „A stalo sa, keď vyšli kňazi zo svätyne, že oblak naplnil dom Hospodinov, takže nemohli kňazi obstáť a slúžiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov.“ (1. Kráľov 8:10–11)

Prorok Izaiáš videl Pána na tróne a počul serafínov volať: „Svätý, svätý, svätý Hospodin Zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ (Izaiáš 6:3) Prorok Ezechiel tiež smel uzrieť Pána. On popisuje: „…dole som videl čosi na pohľad ako oheň, a ten na pohľad ako človek mal žiaru dookola. Na pohľad ako dúha, ktorá býva na oblaku v deň dažďa, taká bola na pohľad tá žiara dookola. To bol zjav podoby slávy Hospodinovej.“ (Ezechiel 1:27b–28) Prechod zo Starého do Nového zákona je dokonalý tak, ako ho len Boh bol schopný urobiť. Keď sa stal Pán človekom, zostúpila tá istá „Šekina“: „A hľa, razom sa postavil anjel Pánov vedľa nich, a sláva Pánova ich osvietila, a báli sa veľkou bázňou.“ (Lukáš 2:9) Pri premenení sa stalo to isté: „A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte!… A keď schádzali s toho vrchu, prikázal im Ježiš a povedal: Nepovedzte nikomu o tom videní, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych!“ (Matúš 17: 5+9) Vo veľkňazskej modlitbe je povedané: „A teraz ma osláv ty, Otče, sám u seba slávou, ktorú som mal u teba, prv ako bol svet.“ (Ján:17:5) Skôr než bol svet, vyšiel On z Boha ako Logos-Jahve, a touto slávou bol Ješua ožiarený. Ten istý zážitok je zasľúbený spaseným: „A slávu, ktorú si mi dal, dal som ja im, aby boli jedno, jako sme my jedno…“ (Ján 17:22) Zavŕšenie je nám popísané takto: „Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som ja, aj oni tam so mnou boli, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta.“ (Ján 17:24) Aj nás už pred ustanovením sveta miloval a vyvolil (Efezským 1:4–5).